Záznamy obsahujú zoznam viac ako 2700 ľudí, ktorých v Seredi väznili po potlačení Slovenského národného povstania až do ústupu nemeckej armády.
Seredský tábor fungoval počas vojnového Slovenského štátu ako jeden z pracovných táborov pre židov, neskôr bol tiež jedným z centier pre organizovanie transportov židovského obyvateľstva.
Dokumenty podľa riaditeľa SNA Radoslava Ragača pomáhajú okrem iného identifikovať doteraz neznáme obete holokaustu. Obsahujú mená väzňov, dátum a miesto ich narodenia, povolanie, štátnu príslušnosť, údaje o rodine či informácie, odkiaľ a kedy boli do tábora dovezení. Záznamy pochádzajú z obdobia od 19. novembra 1944 do 30. marca 1945. Na internete by ich chceli sprístupniť symbolicky 9. septembra, na Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
„Z obdobia po príchode nemeckých vojsk na Slovensko, po okupácii, máme veľmi málo dokumentov z činnosti tých nemeckých okupačných orgánov. Čiže aj z tohto hľadiska je to unikát, lebo nemecké jednotky, keď odchádzali, keď ustupovali, tak buď tie dokumenty ničili, alebo si ich odnášali so sebou,“ povedal Ragač.
Až do tohto objavu sa odborníci podľa historika Jána Hlavinku domnievali, že veliteľ seredského tábora Alois Brunner, ktorý po okupácii Slovenska nemeckými jednotkami obnovil deportácie slovenských židov, zničil pri svojom úteku koncom marca 1945 všetky dokumenty s menami väzňov, ktorí prešli táborom. Hlavinka povedal, že niekoľko ľudí, ktorí boli väznení v Seredi, ešte stále žije.
V čase pôsobenia Brunnera panovali podľa Hlavinku v tábore neznesiteľné životné podmienky. „Je dokázané svedeckými výpoveďami, že dochádzalo k trýzneniu väzňov. (…) Zároveň boli väzni znásilňovaní, teda väzenkyne, boli bití a dochádzalo k vraždám,“ priblížil.
Počas druhej svetovej vojny nacisti usmrtili podľa odhadov asi šesť miliónov ľudí židovského pôvodu. Zo Slovenska bolo vyvezených do koncentračných táborov asi 70 000 židov, väčšina z nich zomrela.