Po piatkovom rokovaní Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva o tom informoval štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý.
Zároveň dodal, že odborári navrhovali minimálnu mzdu vo výške 7280 Sk, naopak zamestnávatelia maximálne na úrovni 6650 Sk.
„Vychádzali sme pritom z toho, že pre podporu rastu zamestnanosti by sa minimálna mzda nemala veľmi zvyšovať, lebo sa tak vytvára viac pracovných príležitostí, na druhej strane musíme brať do úvahy to, aby si ľudia na minimálnej mzde udržali nejaký životný štandard,“ povedal Beblavý.
Minimálna mzda na úrovni 6800 Sk zabezpečuje pritom podľa Beblavého nárast minimálnych reálnych miezd o viac ako 1,6 %, keďže inflácia by mala byť tento aj budúci rok menej ako 3 %.
„Pri určovaní výšky mzdy sme chceli zabezpečiť rast zamestnanosti a rast reálnej mzdy, čo sa nám aj podarilo,“ skonštatoval Beblavý. Zároveň dodal, že rozdiel medzi životným minimom a minimálnou mzdou by tak mal byť zhruba 1300 Sk. Za minimálnu mzdu by pritom podľa neho malo pracovať do 2 percent zamestnancov.
Odborári žiadajú viac
Odborári však podľa viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov SR Vladimíra Mojša s návrhom ministerstva nesúhlasia.
„Minimálna mzda by podľa odporúčania Rady Európy mala byť do 60 percent z priemernej mzdy. Keďže chceme ísť týmto trendom a postupne sa dostať až na hranicu 50 percent, navrhli sme mzdu vo výške 7 280 korún,“ uviedol Mojš.
Mzda by tak podľa neho bola na úrovni 46 percent z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2004, a zároveň by to bolo o dva percentuálne body viac, ako tomu bolo vlani.
Zamestnávatelia by privítali zrušenie minimálnej mzdy
Na rozdiel od odborárov, zamestnávatelia by preferovali zrušenie inštitútu minimálnej mzdy, alebo jej zvýšenie na maximálne 6650 Sk. „Náš názor je teda zhruba niekde v strede, preto si myslíme, že vystihuje reálne možnosti hospodárstva,“ povedal Beblavý.
O minimálnej mzde bude ministerstvo podľa Beblavého ešte rokovať so sociálnymi partnermi, pričom témou týchto rokovaní by mohlo byť aj jej zrušenie. Za jej zrušenie sú zamestnávatelia, odborári sa však postavili proti.
„Sme však ochotní rokovať o jej konštrukcii, pretože sa na ňu viaže zhruba 40 zákonov,“ doplnil Mojš. Ministerstvo práce sa k návrhu na zrušenie minimálnej mzdy nestavia principiálne negatívne, rokovanie o tom však podľa Beblavého značne závisí od dohody medzi odborármi a zamestnávateľmi.
Minimálna mzda zdvihne odvody
Keďže aktuálna suma minimálnej mzdy je zároveň najnižším vymeriavacím základom pre výpočet poistného na sociálne poistenie, od októbra by mali vzrásť aj minimálne platby poistného do Sociálnej poisťovne.
Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ako aj dobrovoľný poistenec, v súčasnosti platia do Sociálnej poisťovne poistné minimálne vo výške 2155 Sk, z toho 286 Sk je poistné na nemocenské poistenie a 1869 Sk predstavuje poistné na dôchodkové poistenie. Ak by sa minimálna mzda od októbra zvýšila na navrhovaných 6800 Sk, do Sociálnej poisťovne by povinne poistené SZČO a dobrovoľne poistené osoby platili na dôchodkové poistenie najmenej 1955 Sk a na nemocenské poistenie minimálne 300 Sk, čo by spolu predstavovalo 2255 Sk.