Sporitelia ani dlžníci by však zmenu nemali výraznejšie pocítiť. Trhy totiž so zdvíhaním úrokov dopredu počítajú a súčasné sadzby istou mierou rast už zohľadňujú. Zdražovaním peňazí sa centrálna banka snaží brzdiť rast cien.
Úroky pôjdu podľa analytikov znova hore
Úvery môžu už druhý raz v tomto roku zdražieť. Výhodnejšie by na druhej strane malo byť sporenie v bankách. Väčšina slovenských bankových analytikov predpokladá, že centrálna banka zajtra zvýši kľúčové sadzby. Od nich sa odvíjajú úroky pri vkladoch aj pôžičkách pre ľudí.
Základný úrok podľa analytikov pravdepodobne Národná banka Slovenska (NBS) zdvihne zo súčasných 3,5 percenta najmenej na 3,75 percenta. Niektorí pripúšťajú posun základnej sadzby až na štyri percentá. „Keďže ide o dlhodobejší trend a finančné trhy so zvyšovaním kľúčových sadzieb dopredu počítajú, nárast úrokov v bankách bude postupný,“ uviedol analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.
Už v súčasných sadzbách sú podľa neho do istej miery zabudované očakávania rastu úrokov v budúcnosti. „Preto sa zdvihnutie kľúčových úrokov do sadzieb komerčných bánk premieta len postupne a nie v plnej miere,“ vysvetlil Šmál. Pri zvýšení základného úroku na štyri percentá by podľa neho sadzby pri vkladových produktoch vzrástli približne o 15 až 25 percentuálnych bodov, na úverových produktoch o 20 až 30 bodov. Úročenie trojmesačného vkladu v najväčšej Slovenskej sporiteľni by tak napríklad vzrástlo zo súčasných 1,75 až 1,95 percenta najviac na 2 až 2,2 percenta.
Najväčší posun by podľa analytičky ING Bank Lucie Štekláčovej mohol nastať pri pohyblivých sadzbách. „Fixné sadzby na päť a viac rokov by mali zostať zatiaľ nezmenené. Konkurencia v hypotékach môže tlačiť aj na marže bánk,“ dodala.
„Zvyšovanie úrokov centrálnou bankou je reakcia na obavy z rastúcich cien ropy a negatívneho dosahu na infláciu. Národná banka musí tlmiť rastúce ceny nielen z dôvodu negatívneho dosahu na spotrebiteľov, ale aj z hľadiska nutnosti splniť inflačné kritérium na prijatie spoločnej európskej meny,“ vysvetlil Šmál.
Tento rok upravovala sadzby NBS v závere februára, keď ich zdvihla o pol bodu z historického trojpercentného minima. Na minulomesačnom zasadnutí neprešiel nárast úrokov o jediný hlas. Za zvýšenie boli štyria členovia Bankovej rady, proti len jeden. Na prijatie rozhodnutia je však potrebný súhlas väčšiny vymenovaných členov rady, teda aspoň päť hlasov. Podľa zákona jedenásťčlenná Banková rada má v súčasnosti vymenovaných len ôsmich členov.
Na odobrenie prezidentom Ivanom Gašparovičom do funkcie viceguvernéra už od konca marca čaká súčasný štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Podľa vyjadrení hovorcu hlavy štátu Mareka Trubača však radu na najbližšom zasadnutí zrejme neposilní.
„Prezident o vymenovaní viceguvernéra ešte nerozhodol a tento týždeň to ani nie je v pláne,“ uviedol Trubač. Gašparovič podľa neho s osobou Vladimíra Tvarošku nemá nijaký problém. „Každý kandidát však musí spĺňať zákonom stanovené kritériá, a to päťročnú prax vo vysokej riadiacej funkcii alebo pedagogickú a výskumnú činnosť v odbore financie a mena,“ dodal.
Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka prezidentskej kancelárii už zaslali všetky dokumenty, ktoré zákonom požadovanú prax pre funkciu viceguvernéra v prípade Tvarošku potvrdzujú.