Od roku 2009 môžu vinohradníci rátať s dvojnásobne vyššou podporou, stúpne z 1,5 na 2,9 milióna eur. Dotácia na vyklčovanie sa zvýši až na 9-tisíc eur (300-tisíc korún) na hektár, ale uchádzači o ňu musia dokázať, že šlo o rodiace vinohrady.
Štart reformy, ktorá sa mala začať v auguste tohto roku, sa odkladá presne o rok. Rada ministrov totiž ešte neschválila príslušné nariadenie.
„Najnepriaznivejším dôsledkom reformy sa Slovensko z časti vyhlo, pretože poľnohospodárskej komisárke Mariann Fischerovej Boelovej sa nepodarilo presadiť niektoré najradikálnejšie návrhy. Medzi nimi napríklad aj zákaz dosládzania muštov repným cukrom,“ uviedla riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jarmila Pátková.
Vína bude možno podľa dohody naďalej obohacovať o cukor, to sa však zníži z pôvodných 2,5 na 2 percentá. Slovenským vinohradníkom to nerobí starosti, pretože podľa národného vinohradníckeho zákona sa už 12 rokov dosládza práve o nanajvýš 2 percentá.
Ani vyklčovanie viníc s podporou únie nebude jednoduché. „Ten, kto si bude nárokovať dotáciu 9-tisíc eur, musí doložiť, že tieto vinice rodili aj v sezóne 2006 a 2007,“ upozorňuje generálna riaditeľka zahraničnej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Marieta Okenková.
Podľa Okenkovej Brusel celkove ráta s vyklčovaním vinohradov na ploche 175-tisíc hektárov, pričom len samotné Francúzsko vyklčuje vinice zhruba na 80– až 100-tisíc hektároch. Členský štát môže zastaviť klčovanie, ak by išlo o viac ako 8 percent celkovej plochy vinohradov v danej krajine.
Únia chce pri klčovaní prednostne dotovať vinohradníkov, ktorí úplne zrušia svoje vinice, alebo pestovateľov, čo majú viac ako 55 rokov.
Slovensko sa však dosť odlišuje od západoeurópskych vinohradníckych krajín tým, že vlastníci viníc nie sú často vinohradníkmi profesionálmi. O dotáciu na vyklčovanie nemôže požiadať majiteľ pozemku, ale ten, na koho je vinica registrovaná. Aj preto sa podľa odhadov Jarmily Pátkovej reálne využije dotácia na vyklčovanie zhruba na ploche 500 hektárov.
Reforma však určite liberalizuje ďalšie obchodovanie s vínom. Únia síce priznala Slovensku, Nemecku, Rakúsku a Česku možnosť, aby si ponechali doterajší systém označovania vína na základe kvality hrozna. Zároveň však aj juhoeurópske vína bez zemepisného označenia budú môcť používať názov odrody a ročníka.
„Tento systém umožní, aby sa lacné stolové vína deklarovali ako odrodové,“ upozornil predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Igor Mancel. Na pulte tak budú povedzme dva druhy Chardonnay – jedno zahraničné za 40 a druhé zo Slovenska za 80 korún. Kým prvé bude stolové, druhé akostné, teda o triedu vyššie.
„Nezostane nám nič iné len trpezlivo vysvetľovať spotrebiteľom, že nie je víno ako víno,“ povedal Manceľ. Slovenskí vinohradníci dostávali doteraz z celej únie najnižšie podpory. Nový kľúč zvyšuje ročné dotácie na dvojnásobok. Keďze spôsob rozdelenia podpory je v kompetencii každej krajiny, vinohradníci navrhujú, aby sa celá podpora prerátala na plochu a každý by dostal sumu zodpovedajúcu jeho výmere.
Foto popis| Získať podporu na vyklčovanie viníc nebude ani po reforme európskeho trhu jednoduché.