Ekonomický liberalizmus je spochybnený v strednej Európe zvnútra príchodom populistov k moci, a to ako pravicových v Poľsku, tak ľavicových na Slovensku, ktorí hrajú na sociálnu strunu. Liberalizmus je spochybnený aj zvonka, nástupom krízy.
V týchto krajinách ju nikto nevidel prichádzať a nikto neveril, že sa ich týka. A tak sa v týchto krajinách verí tomu, že odpoveďou na krízu je pokročovanie vo využívaní liberálnych metód a kritizuje sa návrat štátov k regulácii trhu a protekcionistickým opatreniam.
„Východní liberáli sú poslední veriaci. Ale nemôžu uniknúť kríze a zachovať kapitalizmus v jedinej krajine, keď bude zvyšok sveta zasiahnutý (krízou),“ podotýka Rupnik, ktorý pôsobí vo francúzskom „Východní liberálové jsou posledními věřícími. Ale nemohou uniknout krizi a zachovávat kapitalismus v jediné zemi, když zbytek světa je zasažen (krizí),“ podotýká Rupnik, který působí ve francouzském Stredisku pre mezinárodné štúdie a výskum (CERI) ako riaditeľ výskumu.
Podľa neho budú mať krajiny strednej a východnej Európy najväčšie problémy vzdať sa liberalizmu. Prijali ho po roku 1989, aby sa zbavili totalitných režimov. Východoeurópski liberáli vraj nechápu, že liberalizmus môže byť napríklad vo Francúzsku vnímaný negatívne. To oni, podľa Rupnika, uplatnili šokovú terapiu, liberalizmus „bez prívlastkov“, ktorý nemá nič spoločné so sociálnou trhovou ekonomikou.
Liberalizmus tieto krajiny prijali nielen z ideologických dôvodov, ale vo svojom záujme. Využili komparatívne výhody oproti Západu, teda napríklad nižšie mzdy a dane, väčšiu flexibilitu. Ale zároveň sú odkázané na zahraničný kapitál, investície a medzinárodný trh. „V čase krízy sa ich sila premenila na slabosť,“ upozornil Rupnik.