Kedy sa začali písať knihy o ekonómii populárnou formou a prečo?
Už pred niekoľkými desaťročiami existovali populárne knihy významných ekonómov, ale skutočne sa ich publikovanie rozbehlo až v posledných rokoch. Je to výsledok prirodzenej snahy ekonómov dať ekonómii ľudskejšiu tvár. Aj ekonomika totiž pracuje lepšie, ak ľudia poznajú základné zákonitosti jej fungovania.
Prečo sa ekonóm teoretik rozhodol napísať knihu s humorným pohľadom na ekonómiu v bežnej ľudskej reči?
V našich zemepisných šírkach musíme až príliš často počúvať ekonomické nezmysly z úst politikov. Mojím cieľom bolo poskytnúť ľuďom okuliare, cez ktoré by vedeli o niečo ľahšie odhaliť ekonomický populizmus z ľavej aj z pravej strany. Krátke eseje s humornými karikatúrami sú podľa mňa najvhodnejším nástrojom na nenásilný a trvalý prenos myšlienok z ekonóma na človeka.
Kde je hranica, ktorú pri zjednodušovaní ekonómie neprekročíte?
Dôležité je, aby som sa druhý deň ráno mohol pozrieť do zrkadla. Okrem toho sa snažím vyvarovať otrepaných fráz a radšej používam príbehy.
Koho ekonómia podľa vás zaujímať nemusí?
Každý sa zaujíma o ekonómiu do istej miery. Rodinný rozpočet a pracovné príležitosti sa týkajú každého.
V novej knihe, ktorá má prísť na jeseň, sa venujete aj súčasnej kríze. Zvládli by ju ľudia lepšie, keby rozumeli ekonómii?
Do istej miery áno, ale zvýšenie ekonomickej gramotnosti je kľúčové najmä z pohľadu skvalitnenia ekonomických inštitúcií, čo môže mať pozitívny vplyv aj na hospodársky rast.
Kritici obviňujú ekonómov, že nedokázali predpovedať vážnu krízu. Sú teda ekonómovia neschopní?
Ekonómovia jednoznačne dostali facku. Dobré je, že teraz už aspoň vieme, že ešte veľa vecí nevieme.
| Ľudo Ódor: Ekonómia z nadhľadu (úryvok) |
| „Z grafov sa nenajeme.“ Táto slávna veta slovenského politika je vlastne jednoduchým zhrnutím svetonázoru, že môžete mi ukazovať zlepšujúce sa makroekonomické čísla, koľko chcete, ja aj tak viem, že sa nemám bohvieako dobre. Zvysoka kašlem na vaše hrubé domáce produkty, bežné účty a inflácie. Dajte mi radšej vyšší plat alebo vyšší dôchodok. Situácia však nie je taká jednoduchá. Predstavte si ideálneho politika, ktorý nič nerobí, iba skúma, ako môže zvýšiť pocit šťastia u obyvateľov. Stará známa poučka z ekonómie hovorí, že ak chceme debatovať o životnej úrovni krajín, oplatí sa pozrieť na indikátor: hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu v parite kúpnej sily. Nezľaknite sa strašného názvu, ide vlastne o to, o koľko viac tovarov a služieb si môže kúpiť Nemec v porovnaní so Slovákom. Taký prístup má však množstvo chýb. |