Paušálne náhrady ústavných činiteľov či rôzne príplatky vybranej skupiny daňovníkov, a to sudcov a prísediacich, prokurátorov či právnych čakateľov prokuratúry sa zrejme aj naďalej nebudú zdaňovať. Rezort financií totiž akceptoval zásadné pripomienky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zrušenie týchto výnimiek zo zdanenia z novely zákona o dani z príjmov vypustil. Novelou by sa už v pondelok mala zaoberať tripartita.
„Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou zdanenia paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov. Ide o zákonom ustanovený nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom ústavnej funkcie, ktorý sa uhrádza vo forme paušálnej náhrady týchto výdavkov,“ argumentoval okrem iného Najvyšší súd SR v pripomienkovom konaní k novele zákona o dani z príjmov. Zároveň dodal, že ak ide o náhradu výdavkov, z povahy veci nemôže byť náhrada predmetom dane ako príjem. Ministerstvo financií túto pripomienku Najvyššieho súdu SR akceptovalo a text zákona upravilo. Pôvodne navrhnuté zdanenie paušálnych náhrad ústavných činiteľov je podľa Najvyššieho súdu SR navyše v rozpore s účelom zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR.
Najvyšší súd SR pritom namietal aj voči tomu, že navrhované zdanenie paušálnych náhrad sa ma týkať len niektorých ústavných činiteľov, pričom paušálne náhrady poslancov Národnej rady SR majú ostať i naďalej od dane z príjmov oslobodené. Minister financií Ivan Mikloš už v polovici augusta avizoval, že zmeny v zákone o dani z príjmov sa nebudú týkať poslancov, keďže zdanenie ich príjmov má byť predmetom riešenia na úrovni poslaneckých klubov.
Rezort financií v pripomienkovom konaní akceptoval aj zásadné pripomienky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali zrušenia výnimiek zo zdanenia v prípade rôznych príplatkov vybranej skupiny daňovníkov, a to sudcov a prísediacich, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Ide napríklad o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k peňažnej pomoci v materstve, príplatok za výkon funkcie sudcu príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému či príplatok k materskému. Spoločným znakom príplatkov je podľa Najvyššieho súdu SR to, že v súčasnosti zabezpečujú taký čistý príjem sudcu počas práceneschopnosti či prípadne v materstve, ako to ustanovuje zákon a v prípade zdanenia by príplatok nezodpovedal zákonom ustanovenej výške. „Ďalšie zásahy do platného systému sociálneho zabezpečenia sudcov budú však už vnímané ako odbúravanie nadobudnutých sociálnych práv a istôt,“ upozorňuje okrem iného Najvyšší súd SR. Ministerstvo financií SR poskytne podľa Mikuláša Geru z tlačového oddelenia bližšie informácie o novele zákona o dani z príjmov až po rokovaní tripartity.
Plánované zmeny v zdaňovaní príjmov predstavil minister financií Ivan Mikloš v polovici augusta. Podľa jeho slov majú pripravené zmeny pomôcť ozdraviť rozvrátené verejné financie, ako aj zlepšiť daňovo-odvodový systém. Niektorými z návrhov sa však neskôr zaoberali vládne strany aj na koaličnej rade. Rezort financií následne napríklad upustil od pôvodného zámeru zjednotiť a znížiť výšku paušálnych výdavkov na 30 %, či ponechal nezdanené príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré predávajúci vlastnil počas piatich rokov alebo nadobudol dedením.