Daňový základ má byť fakultatívny a pokiaľ spoločnosti budú chcieť, môžu zostať vo svojom vnútroštátnom daňovom systéme. Prechod na únijný systém by im však podľa komisie ušetril stovky miliónov až miliárd eur.
„Členské štáty by si zachovali svoje zvrchované právo stanoviť si vlastnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb,“ uviedla komisia. Podľa nej zjednotenie daňového základu podnikom ušetrí v celej EÚ každoročne 700 miliónov eur vďaka nižším nákladom na dosiahnutie súladu s predpismi a ďalších 1,3 miliardy eur vďaka samotnému zjednoteniu. Usporiť by mali aj firmy, ktoré chcú prenikať na zahraničné trhy, konkrétne jednu miliardu eur.
„Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by podnikanie v EÚ zjednodušil, urobil ho lacnejším a pohodlnejším. Zároveň otvorí dvere malým a stredným podnikom, ktoré sa snažia preniknúť na zahraničné trhy. Návrh podporuje podnikanie a prospieva aj konkurencieschopnosti EÚ vo svete,“ povedal eurokomisár pre dane Algirdas Šemeta.
Podľa Šemetu je cieľom komisionálneho návrhu, aby firmy mohli podať v rámci celej Európskej únie len jedno daňové priznanie na jednej daňovej správe. Na základe tohto jediného daňového priznania by potom bol základ dane podniku rozdelený podľa osobitného vzorca medzi tie členské štáty, v ktorých tento podnik prevádzkuje činnosť. V uvedenom vzorci sa zohľadňujú tri faktory: aktíva, pracovná sila a predaj. Po prerozdelení základu dane budú môcť členské štáty zdaniť svoj podiel vlastnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb.
„V systéme spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb budú členské štáty naďalej určovať sadzbu dane z príjmu právnických osôb na úrovni, ktorú budú považovať za vhodnú, pretože to patrí do právomocí členských štátov,“ dodala komisia.
Zjednotenie samotnej sadzby dane je tak v budúcnosti prakticky vylúčené, pretože pre takýto krok existujú podľa komisie veľké prekážky. Schvaľovanie daňových záležitostí si navyše vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.