Agentúra chce eliminovať negatívne dopady chýbajúcej ropy z Líbye, ktorá sa zmieta v občianskej vojne. Zhruba 30 miliónov barelov zo svojich strategických rezerv uvoľnia aj Spojené štáty americké. Prezident Barack Obama sa ale za to stretol s tvrdou kritikou.
„Tretíkrát v histórii Medzinárodnej agentúry pre energiu sa členské krajiny rozhodli uvoľniť rezervy,“ oznámil generálny riaditeľ agentúry Nobuo Tanaka. „Očakávam, že tento krok prispeje k zlepšeniu zásobovania trhov a na zabezpečenie hladkého pristátia globálnej ekonomiky,“ dodal.
Spojené štáty sú najväčším spotrebiteľom ropy na svete, pripadá na ne asi pätina celosvetovej spotreby. Biely dom o uvoľnení rezerv informoval len krátko po tom, čo svoje rozhodnutie oznámila IEA. Ak by ceny ropy výraznejšie neklesli, je IEA pripravená uvoľniť ďalšie rezervy, to isté má v úmysle aj Biely dom. Na celom svete sa denne spotrebuje zhruba 89 miliónov barelov ropy.
„Pristupujeme k tomuto opatrenia v reakcii na pretrvávajúci výpadok zásobovania ropy v Líbyi a ďalších krajinách,“ oznámil minister energetiky USA Steven Chu. Dopady tohto výpadku sú podľa neho citeľné a nepriaznivo ovplyvňujú proces oživenia globálnej ekonomiky.
Američania majú rozsiahle zásoby, v ktorých je zhruba 727 miliónov barelov. Zásoby vo všetkých 28 členských štátoch IEA teraz presahujú 4,1 miliardy barelov, z čoho takmer 1,6 miliardy barelov sú verejné zásoby určené výlučne na núdzové účely.
Americký prezident Barack Obama si za uvoľnenie strategických rezerv vypočul tvrdú kritiku ako od zástupcov ropných spoločností, tak od časti republikánov. Podľa Obamových kritikov je to zle načasovaný krok a jeho zmyslom nie je ani tak podpora ekonomiky, ako skôr podpora Obamových preferencií. Obama si vraj bude môcť pripísať kredit za to, že pomohol znížiť ceny ropy, ale inak tým ničomu príliš nepomôže.
„Nie som si istý, či potrebujeme viac ropy. Dopyt je slabý a nevidím, ako by uvoľnenie 60 miliónov barelov ropy mohlo trhu pomôcť,“ povedal analytik trhu s ropou Christophe Barret z maklérskej spoločnosti Crédit Agricole. „Je to ekvivalent dvojmesačnej ťažby v Líbyi, nie som si teda istý, či je to taký rozdiel,“ dodal. Podľa ľudí z ropného sektoru je to hlavne zle načasovaný krok. To však Biely dom odmieta a poukazuje na začiatok motoristickej sezóny.
Ešte ďalej s kritikou zašli niektorí predstavitelia Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Podľa nich je to politické sprisahanie, ktoré ignoruje nielen prísľub Saudskej Arábie zvýšiť ťažbu, ale aj fakt, že ropa už oproti nedávnym vysokým hodnotám zlacnela. IEA dala začiatkom júna najavo značnú nevôľu, keď sa členovia kartelu OPEC nezhodli na zvýšení ťažby, hoci sa to od nich očakávalo. Saudská Arábia, ktorá zvýšenie ťažby síce navrhovala, ale bola prehlasovaná, potom sľúbila, že zvýši ťažbu aspoň sama.
Napriek náznakom spomalenia rastu globálnej ekonomiky sa ceny ropy dlhodobo držia nad 100 dolármi za barel. Časť ekonómov už skôr upozorňovala, že ak by sa ceny zvýšili ešte viac, svetová ekonomika to pocíti. Ceny ropy sa po správe o uvoľnení strategických rezerv prudko znížili, Severomorský Brent zlacnel o viac ako päť percent na zhruba 108 dolárov.
Čistí dovozcovia ropy v rámci organizácie IEA majú povinnosť vytvárať zásoby v ekvivalente minimálne 90 dní ich priemerného dovozu. Tieto krajiny majú podľa IEA teraz zásob viac než dosť, ich objem v priemere dosahuje ekvivalent 146 dní čistého dovozu.
Občianske nepokoje v Líbyi trvajú prakticky od začiatku tohto roka. Do tej doby Líbya ťažila asi 1,6 milióna barelov ropy a bola štvrtým najväčším vývozcom ropy v Afrike a dvanástym na svete. Deficit dodávok z Líbye sa do konca mája podľa IEA vyšplhal už na zhruba 132 miliónov barelov.
Objem rezerv, ktoré uvoľnia Spojené štáty, bude ekvivalentom asi jedenapoldňovej celkovej spotreby v USA. Od vydania nariadenia trvá zvyčajne okolo 13 dní, než sa ropa zo strategických rezerv dostane až na trh.