Ešte viac škrtov. Vláda zásadne mení dôchodky

Zmeny v dôchodkoch, ktoré pripravuje vláda, väčšine ľudí prinesú ešte nižšie penzie ako dnes.

02.07.2011 07:56
Peniaze, euro, mince Foto:
Ilustračné foto
debata (68)

O koľko eur prídu, ešte sa presne vypočítať nedá, isté však je, že nový spôsob výpočtu dávok aj valorizácie bude nevýhodnejší ako dnes. Podľa odborníkov ide o škrty, ktoré majú zlepšiť finančnú situáciu penzijného systému, ale na úkor samotných penzistov a ľudí, ktorých zárobky sa pohybujú na úrovni priemernej mzdy a vyššie.

Novelu zákona predložil minister práce Jozef Mihál na pripomienkovanie vo štvrtok, penzisti už spustili protestnú petíciu. „Tieto zmeny nám nepomôžu, chceme, aby systém zostal nastavený tak ako doteraz,“ povedal predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Kamil Vajnorský.

Mihál totiž navrhuje, aby sa penzie zvyšovali len podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie. Kým dnes sa rast dôchodkov odvíja od celkového rastu životných nákladov a miezd v hospodárstve, po novom by sa mali do percenta započítavať len rastúce náklady na položky, ktoré najčastejšie platia dôchodcovia. Teda predovšetkým lieky, potraviny a energie.

„Takáto valorizácia chráni dôchodky v tom zmysle, že ak sa zvýšia ceny tých tovarov, ktoré nakupujú dôchodcovia, v takomto istom tempe sa budú zvyšovať aj ich dôchodky. Chráni teda zachovanie ich životnej úrovne,“ obhajuje svoj zámer Mihál.

Kým však človek s penziou 300 eur pri dnešnej valorizácii dostane pridané 5,4 eura, podľa nového modelu by to pravdepodobne neboli ani tri eurá.

Navyše podľa viacerých odborníkov takéto zvyšovanie penzií vytvorí priestor na prehlbovanie rozdielu medzi príjmami dôchodcov a pracujúcimi, ktorý je už dnes vyšší ako vo vyspelých krajinách. „Výsledok bude taký, že sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej roztvárať nožnice medzi životnou úrovňou ekonomicky aktívnych občanov a dôchodcov. Domnievam sa, že pri dnešnej priemernej životnej úrovni dôchodcov toto nie je šťastné,“ myslí si bývalý štátny tajomník rezortu práce a jeden z autorov súčasného modelu valorizácie dôchodkov Michal Horváth.

Aj dôchodcovia hovoria, že by na nový systém valorizácie skôr doplatili. „Inflácia po skončení krízy určite pôjde dole, čiže bude nízka. Nakoniec ako štát eurozóny sme sa zaviazali, aká inflácia môže byť, teda my by sme na to v podstate doplatili. Navyše nie je presne celkom jasné, čo sa rozumie pod dôchodcovskou infláciou. Keď sme sa na ministerstve práce pýtali, aby nám ukázali spotrebný kôš tovarov, od ktorých sa to bude odvíjať, nikto o ňom nevedel,“ povedal Vajnorský.

Kým rozdiely medzi životnou úrovňou občanov sa budú prehlbovať, podľa prepočtov ministerstva financií štát bude z tejto zmeny ťažiť. „Z hľadiska rozpočtu verejnej správy bude prechod na spomenutý spôsob valorizácie v roku 2013 znamenať úsporu 75 miliónov eur a v ďalšom roku 145 miliónov eur,“ uviedla Patrícia Malecová Šepitková z tlačového oddelenia ministerstva financií.

Penzie by sa po novom mali prvýkrát zvyšovať od roku 2013. Ďalšie zmeny v systéme, ako prísnejší výpočet penzií či zvyšovanie dôchodkového veku, navrhuje rezort práce až od roku 2016, keď však už bude pri moci iná koalícia.

„Je to alibistické. Ak sa majú tieto opatrenia zaviesť až v roku 2016, skutočne nevidím dôvod, aby sa prijímali už v roku 2011. Ide o dosť závažné zmeny a ak majú prejsť bežným legislatívnym procesom, pri tejto účinnosti je takýto chvat úplne zbytočný a mám obavu, že je to len z toho dôvodu, aby sa tieto veci rýchlo upratali pod koberec,“ povedal člen sociálneho výboru Braňo Ondruš (Smer).

Šéf výboru Július Brocka z KDH považuje tento termín, naopak, za logický. „Ešte nedobehli opatrenia, ktoré prijala druhá Dzurindova vláda o posúvaní hraníc odchodu do dôchodku. Bolo by preto nerozumné, aby sme teraz do toho vstupovali,“ povedal.

Nový výpočet dôchodkov, ktorý navrhuje rezort práce, poškodí každého, kto zarába viac ako priemernú mzdu, teda 746 eur. Podľa návrhu by sa totiž mala pri výpočte zohľadňovať ešte menšia suma zo zárobku ako dnes. Ako presne chce ministerstvo vo vzorci škrtať, jasné zatiaľ nie je, lebo na otázky neodpovedalo.

Podľa Mihála sa touto úpravou posilní solidarita lepšie zarábajúcich s nízkopríjmovými skupinami. Odborníci však upozorňujú, že ľudia, ktorí dnes zarábajú a odvádzajú do systému viac, sa poskladajú na penzie aj tým, ktorí systém obchádzajú a prispievajú porovnateľne menej.

„Nie je to spravodlivé, pretože tento návrh nerozlišuje dve skupiny dôchodcov – tých, ktorí sú len v prvom pilieri, a tých, ktorí sú aj v druhom pilieri. Ako k tomu prídu ľudia, či už živnostníci, alebo zamestnanci, ktorí do systému poctivo a veľa platili a potom sa im zredukujú dôchodky, aby sa tie mohli vyplatiť aj tým, ktorí sa vyhýbali plateniu a snažili sa obísť systém,“ povedal Horváth.

Aj podľa Vajnorského takáto zmena odradí ľudí od vyšších zárobkov. „Alebo si budú hľadať spôsoby, ako oklamať systém. Nepovažujem za správne úplne odstrániť zásluhovosť,“ povedal.

Podľa Horvátha by bolo lepšie, keby sa pripravili dve samostatné úpravy podľa toho, či si človek sporí v druhom pilieri, alebo nie. „Nie je správne a spravodlivé u ľudí, ktorí nie sú v II. pilieri, redukovať zásluhovosť,“ dodal Horváth.

Mihál chce vo výpočte dôchodku navyše zohľadňovať aj meniaci sa pomer pracujúcich a poberateľov dôchodku. Podľa Horvátha je to však zbytočná úprava, ktorá žiadnu zmenu neprinesie. „Ak prejde ďalšie opatrenie o zmene výpočtu veku, kde sa bude rovnako zohľadňovať stredná dĺžka života v dôchodkovom veku, táto zmena je zbytočná,“ povedal.

Zvyšovať vek odchodu do dôchodku by sa mal podľa plánov od roku 2016 každoročne, a to v závislosti od už spomínanej priemernej dĺžky života v dôchodkovom veku spoločnej pre mužov a ženy. Do úvahy sa pritom bude brať posledných päť rokov. „Samozrejme, bude dochádzať k zvyšovaniu dôchodkového veku, ale iba veľmi pomaly a mierne, len o niekoľko dní ročne,“ povedal včera Mihál. Takáto úprava však môže spôsobiť chaos.

Navrhované zmeny v penziách
zmena valorizácie od januára 2013 by sa mala odvíjať od percenta medziročného rastu cien za domácnosti dôchodcov

rozhodujúci bude teda rast cien potravín, liekov a energií, nebudú sa brať do úvahy ceny elektroniky, áut či dovoleniek a už vôbec sa nebude brať do úvahy rast priemerných miezd, ako je to dnes
podľa odborníkov takouto valorizáciou zostane životná úroveň penzistov zakonzervovaná, bez šance na zvýšenie

zvýšenie dôchodkového veku od roku 2016 by sa mal vek, keď pôjdu ľudia do penzie, upravovať automaticky podľa priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku- do úvahy sa bude brať päťročné obdobie

ak sa za ten čas predĺži priemerná dĺžka života, zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku.

zmena výpočtu dôchodku v roku 2016 sa má do dnes platného vzorca na výpočet výšky dôchodku vložiť nová veličina, ktorá bude zohľadňovať meniaci sa pomer pracujúcich a poberateľov dôchodku

podľa odborníkov ide o zbytočnú úpravu vzhľadom na to, že od rovnakej veličiny sa už bude zvyšovať dôchodkový vek
okrem toho sa vzorec upraví aj tak, aby zabezpečoval penzie nižšie ako dnes všetkým ľuďom, ktorí zarábajú priemernú mzdu a viac
pôjde o takzvaný priemerný osobný mzdový bod – každému, komu vyjde vyšší ako 1, sa bude znižovať

Dávka v nezamestnanosti má byť odstupňovaná

Ministerstvo práce okrem zmien v penziách plánuje zaviesť novinky aj vo vyplácaní dávok v nezamestnanosti. Podľa ministra práce Jozefa Mihála totiž súčasný systém láka lepšie zarábajúcich ľudí robiť si polročné ,,prázdniny" a namiesto hľadania práce žijú zo ,,slušných" dávok v nezamestnanosti. Rezort preto navrhuje niekoľko možností: a to aby výška dávky v nezamestnanosti bola odstupňovaná – najvyššia bude prvé dva mesiace (65 percent), najnižšia posledné dva mesiace (35 percent) a medzitým dávky budú vo výške 45 percent. Podľa druhej možnosti prvé dva mesiace by nezamestnaní poberali 60 percent dávky, v druhých dvoch mesiacoch 45 percent a v posledných dvoch už len 40 percent. Obdobie poberania dávky v nezamestnanosti by záviselo od dosiahnutého obdobia poistenia v nezamestnanosti – ak by človek platil poistné menej ako tri roky, nárok na dávku by mal len počas štyroch mesiacov. Človek poistený od troch do štyroch rokov poistenia by ju dostával 5 mesiacov. Na šesť mesiacov by bolo potrebných štyri až päť rokov poistenia. Najdlhšie, osem mesiacov, by mohli dávku poberať ľudia, ktorí si platili odvody aspoň šesť rokov.

68 debata chyba