„Pokiaľ sa minimálny dôchodok stanoví na úrovní dávok zo sociálnej siete, jeho význam sa výrazne znižuje,“ konštatuje analýza.
„Poberatelia môžu deklarovať, že poberajú dôchodok, a nie dávky v hmotnej núdzi, kedy môže byť dôchodca vnímaný negatívne ako človek neschopný sa zabezpečiť,“ konštatuje sa v materiáli. Ani jedna z alternatív zavedenia minimálneho dôchodku podľa ministerstva totiž nemení príjmové rozdelenie dôchodcov. Už v súčasnosti nízkopríjmoví dôchodcovia majú nárok na dávky hmotnej núdze, ktorá zohľadňuje aj dĺžku kariéry.
Pri stanovení minimálneho dôchodku sa môže podľa ministerstva práce a sociálnych vecí vychádzať z dvoch možností. Podľa prvej z nich by sa nezohľadňoval príjem a majetok penzistu.
„Paušálny minimálny dôchodok znamená, že na dôchodok majú nárok nielen chudobní dôchodcovia, ale aj ľudia, ktorí majú príjmy z iných zdrojov, respektíve majú majetky a neplatili odvody,“ upozorňuje ministerstvo. Ako príklad uvádza živnostníkov, ktorí si optimalizujú daňový základ alebo ľudí s kapitálovými príjmami. „Ide o opatrenie, ktoré je nespravodlivé a navyše má negatívny vplyv na trh práce,“ konštatuje sa v materiáli.
Ak by sa pri priznávaní minimálneho dôchodku pristúpilo k zohľadňovaniu príjmu a majetku dôchodcu, oproti súčasnosti by sa tým nič nemenilo. „Už teraz sú sociálne dávky testované na príjem a majetok,“ uvádza ministerstvo. Pokiaľ by sa minimálny dôchodok navrhol podľa tohto princípu, podľa rezortu sociálnych vecí je nutné vziať do úvahy vyvolané administratívne náklady na strane štátu.
V súčasnosti v dôchodkovom systéme neexistuje garancia minimálneho dôchodku. Dôchodcovia, ktorým Sociálna poisťovňa prizná nízky dôchodok z dôvodu nízkeho celoživotného príjmu alebo malého počtu odpracovaných rokov, môžu požiadať o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke. Pri priznávaní dávok v hmotnej núdzi sa testuje výška príjmu penzistu, pričom výška dávky závisí aj od získaných rokov dôchodkového poistenia. Zároveň sa zohľadňuje aj majetok dôchodcu. „Pokiaľ má človek okrem nízkeho, resp. žiadneho dôchodku dostatočne veľké príjmy z iných zdrojov alebo má dostatočne veľký majetok, nespadne do sociálnej siete,“ dodáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Od začiatku roka 2013 by sa mali penzie zvyšovať o tzv. dôchodcovskú infláciu. Ide o výšku medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Do úvahy by sa tak mal brať rast cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia, teda napríklad vývoj cien potravín, liekov, či energií. V súčasnosti sa dôchodky upravujú o percento, ktoré vzniká spriemerovaním medziročného rastu priemernej mzdy a medziročnej inflácie za prvý polrok predchádzajúceho roka. Ďalšie zmeny majú nastať v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri od roku 2016. Dôchodkový vek sa má automaticky upravovať vzhľadom na vývoj priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku.
Od roku 2016 sa má okrem toho zmeniť výpočet priznaných dôchodkov. Do v súčasnosti platného vzorca na výpočet dôchodkovej hodnoty, od ktorej závisí výška dôchodku, sa má vložiť nová veličina závislá od dynamiky medziročnej zmeny dôchodkového veku. Jedným z opatrení od roku 2016 je tiež oslabenie zásluhovosti v prvom pilieri. Dotknúť sa to má ľudí, ktorí počas aktívneho života zarábali viac, ako bola priemerná mzda na Slovensku. Týmto osobám sa majú ich dôchodkové nároky postupne, dlhodobo čoraz viac redukovať. Vzťahovať sa to má na penzie, na ktoré vznikne nárok po 31. decembri 2015.