„Ak dôjde k neschváleniu eurovalu v parlamente, tak ten rozdiel medzi nami a vyspelým svetom sa bude prehlbovať a nie, ako by sme si želali, aby sa znižoval. Od roku 1990 sa rozdiel medzi nami a vyspelým svetom znižuje,“ povedal.
Neschválenie eurovalu by Jusko považoval za absurdné. „Euroval má podporu prezidenta, väčšiny poslancov,vlády, Národnej banky Slovenska, sociálnych partnerov. Za tejto situácie neschválenie eurovalu budem považovať za absurditu,“ uviedol.
Malo by to vplyv aj na vládu. „Z môjho pohľadu, ak parlament neschváli euroval, súčasná vláda skôr alebo neskôr skončí,“ konštatoval Jusko.
Euroval považuje za potrebný. „Euroval áno. Je to v záujme SR, Európy a dá sa povedať aj z hľadiska celosvetového ekonomického vývoja,“ povedal Jusko.
K debatám, či je euroval vhodné riešenie, uviedol, že za ním stoja mnohé inštitúcie a ekonómovia.
„Kto stojí za eurovalom? Stoja za nim mnohé významné inštitúcie a najdôležitejší svetoví hráči, snáď sa čitateľ nedomnieva, že príslušné štáty túto svoju podporu neopierajú o expertízy expertov. Snáď sa nikto nedomnieva, že kancelárka Merkelová svoju podporu k eurovalu prijala a presadzuje bez analýz, diskusií s najväčšími odborníkmi v Nemecku. A to, že sa nájdu aj odporcovia, je v demokracii úplne bežné. Tých, ktorí sú proti je zanedbateľne málo,“ dodal Jusko.
Odmietol úvahy, že by Grécko nemuselo vracať pôžičku. „Je možné dlh reštruktualizovať, predĺžiť splatnosť, zaviesť splátkové prázdniny, je možné upravovať úrokové sadzby, ale nie je možné odpustiť dlh. Ak by sa odpustil dlh jednej krajine, tak ďalšie krajiny ktoré majú problém, budú požadovať to isté,“ uviedol. Považuje však za užitočné, aby Grécko za svoje dlhy ručilo.
Marián Jusko bol v rokoch 1999 až 2004 guvernérom Národnej banky Slovenska. Za jeho éry sa urobili prvé kroky na prijatie eura. Vstup do eurozóny nazval historickým krokom správnym smerom. Od roku 2005 do roku 2009 bol predsedom predstavenstva spoločnosti Slovnaft. Jusko je prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov.