O vypísaní ľudového hlasovania informoval v pondelok večer grécky premiér Jorgos Papandreu. Ten pred plénom parlamentu povedal, že vôľa Grékov bude pre vládu zaväzujúca a ak Gréci dohodu odmietnu, Atény ju neschvália. Termín konania referenda však premiér neoznámil.
Naplňte dohody zo summitu, odkázali Sarkozy a Merkelová
Nemecko a Francúzsko požadujú plán implementácie dohody dosiahnutej na summite eurozóny minulý týždeň. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa na tom zhodli v telefonickom rozhovore potom, čo diskutovali o rozhodnutí gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea nechať o prijatí finančnej pomoci hlasovať občanov v referende.
Naplnenie dohody zo summitu eurozóny je podľa nich nevyhnutnejšie než kedykoľvek predtým. Navyše je kľúčové pre návrat gréckej ekonomiky k rastu. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Francúzsky prezident a nemecká kancelárka budú v stredu na mimoriadnej schôdzke rokovať s predstaviteľmi Grécka s cieľom presadiť rýchlu realizáciu plánu na pomoc Aténam. Informoval o tom v utorok úrad francúzskeho prezidenta.
„Francúzsko a Nemecko sú spolu s európskymi partnermi odhodlané zaručiť, aby sa čo najrýchlejšie úplne realizovali rozhodnutia prijaté na summite EÚ z 27. októbra,“ uviedol vo vyhlásení úrad francúzskeho prezidenta po telefonickom rozhovore oboch štátnikov.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Trhy reagovali oslabením
Prekvapujúce rozhodnutie gréckeho premiéra o referende v utorok poslalo európske trhy dole. Trhy sa obávajú, že tento krok by mohol krízu v eurozóne ešte prehĺbiť, pretože väčšina Grékov podľa prieskumov pomoc nechce.
„To riziko spočíva v tom, že keď Gréci povedia ‚nie‘, úplne to vykoľají všetky doterajšie snahy o záchranu. Vzhľadom na to, že hlasovať sa bude až v januári, môžeme zabudnúť na tradičný rast akciových trhov pred koncom roka,“ poznamenal jeden z maklérov na burze v Paríži, ktorého cituje agentúra Reuters.
Mizerná nálada sa preniesla aj na americké akciové trhy, ktoré začali utorkové obchodovanie poklesom o dve percentá, ktorý sa v polovici obchodného dňa zvýšil na tri percentá.
Kurz eura tiež zareagoval poklesom. Investori sa po správe o referende zbavovali spoločnej európskej meny. Počas doobedňajšieho obchodovania euro oslabilo voči doláru o vyše 1 % na 1,3671 USD/EUR. Postupne kleslo až na trojtýždňové minimum 1,3608 USD, neskôr sa mierne vzchopilo na 1,3668. Oproti pondelkovému záveru tak strácalo približne dve percentá.
Je to referendum o zotrvaní v eurozóne, tvrdia Fíni
V gréckom referende o mimoriadnej dohode, ku ktorej dospeli lídri členských krajín Európskej únie na minulotýždňovom summite v Bruseli, pôjde o hlasovanie o zotrvaní krajiny v eurozóne. Povedal to fínsky minister pre európske záležitosti a zahraničný obchod Alexander Stubb.
„Situácia je taká napätá, že v podstate by to bolo hlasovanie o ich zotrvaní v eurozóne,“ povedal Stubb v rozhovore pre fínsku televíznu stanicu MTV3. „Grécko je zaviazané novým programom, ktorý zahŕňa štrukturálne reformy. Ak znenazdania budú hlasovať proti reformám, potom je Grécko tým, kto porušil dohodu,“ uviedol. Zároveň dodal, že ak sa Grécko vykrúti z požadovaných reforiem, nedostane žiadnu pomoc.
Juncker: Ak Grécko odmietne pomoc, nemožno vylúčiť bankrot
Ak občania Grécka v referende odmietnu pomoc, ktorú si ich vláda vyrokovala so zahraničnými partnermi, nemožno vylúčiť štátny bankrot Grécka. V rozhlasovej stanici RTL Radio to povedal šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker. Prieskumy verejnej mienky pritom naznačujú, že väčšina Grékov pomoc odmieta. Prezident Európskej únie Herman Van Rompuy povedal, že verí, že Grécko vyrovná svoje záväzky voči krajinám eurozóny aj voči medzinárodnej komunite.
„Grécky premiér toto rozhodnutie urobil bez toho, aby ho prerokoval so svojími európskymi kolegami,“ povedal Juncker. „To je niečo, čo prináša veľkú nervozitu a čo dodáva veľkú neistotu k už aj tak dosť veľkej neistote. Musíme si s pokojnou hlavou premyslieť, čo s tým budeme robiť,“ poznamenal k nečakanému kroku Grécka Juncker.
Či bude Grécko nútené vyhlásiť štátny bankrot, bude podľa Junckera závisieť od viacerých faktorov. Predovšetkým od toho, ako bude v referende sformulovaná otázka, na ktorú budú Gréci odpovedať, a o čom presne budú občania Grécka hlasovať.
Brüderle: Správou o referende som bol pobúrený
Rozčarovaní z pondelňajšieho rozhodnutia gréckeho premiéra Jorga Papandrea sú predovšetkým Nemci. Ich minister hospodárstva Rainer Brüderle v rozhovore v rozhlasovej stanici Deutschlandfunk povedal, že je rozčúlený. „To je naozaj zvláštne,“ povedal k rozhodnutiu gréckeho premiéra.
Podľa Brüderleho referendum vyznieva tak, že Grécko sa snaží zrušiť dohodu s lídrami EÚ. „Bol som pobúrený (touto správou),“ povedal Brüderle pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Podľa neho je to neobvyklý spôsob konania.
„Premiér súhlasil so záchranným balíkom, ktorý je prínosom pre jeho krajinu. Iné krajiny podstupujú vinou korupcie, zlého hospodárenia a chabého vedenia v Grécku veľké obete už desaťročia – urobili sa zlé rozhodnutia a krajina sa sama dostala do krízy,“ vyhlásil. „Vyzerá to tak, že niekto sa snaží vykrútiť z toho, čo už bolo dohodnuté. Je to neobvyklé, niečo také urobiť,“ povedal Brüderle.
Prezident Európskej školy pre manažment a technológie v Berlíne Jörg Rocholl pre televíziu ZDF povedal, že ústup Grécka od dohody môže znamenať, že iné krajiny už viac nebudú cítiť povinnosť zúčastniť sa na jeho záchrane.
Grécke rozhodnutie vypísať o dohode zo summitu EÚ referendum vedie k vážnej neistote a „je hocičo, len nie užitočné“, povedal šéf nemeckej bankovej asociácie BdB Michael Kemmer.
„Neistota, ktorá následkom tohto rozhodnutia potrvá pravdepodobne celé týždne, je v rámci snahy stabilizovať už i tak komplikovanú situáciu hocičo, len nie užitočná,“ uviedol Kemmer. Vyhlásenie referenda viedlo k značnej neistote na finančných trhoch, dodal Kemmer.
„Dôležité detaily vyplývajúce zo summitu sa tak oneskoria a v najhoršom prípade sa vôbec nezrealizujú,“ uviedol Kemmer. Navyše je totálne nejasné, čo sa stane, ak grécki občania záchranný balíček odmietnu, dodal.
V Grécku sa začína hovoriť o predčasných voľbách
Politická situácia v Grécku sa po oznámení o vypísaní referenda začína vážne zamotávať. Predstavitelia vládnej strany premiéra Jorgosa Papandrea začínajú nahlas hovoriť o predčasných voľbách a vytvorení vlády národnej jednoty. Jeden z lídrov vládneho Panhelénského socialistického hnutia (PASOK) Vasso Papandreu vyzval prezidenta na vytvorenie rady lídrov politických strán, ktorej cieľom by bolo sformovanie novej vlády „národnej spásy“, a následné vypísanie predčasných parlamentných volieb. Premiérov menovec a predseda ekonomického parlamentného výboru chce takto zabezpečiť dodržanie podmienok dohody lídrov členských krajín EÚ zo strany Atén.
Medzitým sa poslankyňa vládnej strany Milena Apostolakiová vzdala svojho členstva v PASOK a vládna väčšina sa tak v 300-člennom parlamente scvrkla na 152 hlasov. Teraz už nezávislá poslankyňa plány na konanie referenda ostro odsúdila.
Po referendovom nie by prišiel tvrdý bankrot
„Ak grécki voliči tento nepopulárny záchranný plán odmietnu, môže to viesť až k tvrdému bankrotu. Banky by potom mohli byť donútené odpísať až 75 percent gréckeho dlhu,“ upozornil analytik bankového sektora Andrew Lim z finančného ústavu Espirito Santo v Londýne. O svoje nároky by sa prihlásili držitelia úverových swapov CDS, čo sú poistky pre prípad, že Grécko dlhy nesplatí.
Grécko má problémy plniť svoje záväzky, koordinovaný postup ostatných členov eurozóny ale sľuboval, že Grécko sa tvrdému bankrotu vyhne. Doterajšie snaha eurozóny dávala šancu na riadený bankrot, v rámci ktorého by Grécko časť záväzkov odpísalo a pri časti z nich by predĺžilo alebo inak upravilo splatnosť.
„Ak dôjde na tvrdý bankrot, zhorší to situáciu Talianska a Španielska,“ povedal analytik Lim. „Jednoducho sa tým zvyšuje riziko, že na cestu pádu sa vydá aj Taliansko. A to je naozaj vážny problém,“ doplnil.
Najviac padali akcie bánk
Paneurópsky index FTSEurofirst 300 krátko po začatí odpisoval zhruba 2,6 percenta a pohyboval sa tesne pod hranicou 970 bodov. Najviac oslabovali akcie bánk.
Akcie francúzskej Société Générale odpísali viac ako 11 percent, rovnakú stratu mala aj Crédit Agricole. Nemecká Deutsche Bank strácala viac ako sedem percent, Commerzbank asi deväť percent. Akcie gréckej Piraeus, kde drží menšinový podiel investičná skupina PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, spadli o viac ako 20 percent.
Hlavný nemecký index DAX strácal zhruba 3,6 percenta a pohyboval sa okolo 5923 bodov. Podobne francúzsky CAC 40 odpisovali asi 3,1 percenta na 3143 bodov, burza v Miláne podľa indexu FTSE MIB oslabovala asi o 4,1 percenta na 15 380 bodov. Index aténskej burzy Athex strácal 6,5 percenta na 756 bodov.
Odmietnutie pomoci v referende je reálne
Summit EÚ priniesol zhodu na kľúčových opatreniach, ktoré majú utlmiť dlhovú krízu v eurozóne. Najdôležitejším výsledkom rokovaní je súhlas bánk s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o 100 miliárd eur, a dohoda na rekapitalizácii európskych bánk. Grécko sa však zmieta v nepokojoch a nekončiacich štrajkoch proti úsporným opatreniam vlády. Existuje preto reálna šanca na negatívny výsledok referenda, keďže mnohí obyvatelia sa domnievajú, že vláda zašla v akceptovaní nariadení zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu priďaleko.