Štát odmieta lacné potraviny po záruke

V Európe aj na Slovensku sa podľa poslednej štúdie Európskeho parlamentu plytvá potravinami. Produkciou až 179 kilogramov potravinových odpadov na jedného obyvateľa sa nevymykáme európskemu priemeru. Časť potravín končí v koši údajne pre zbytočne prísnu legislatívu.

24.01.2012 20:00 , aktualizované: 25.01.2012 08:00
maslo, potraviny, obchod, nakupovanie Foto:
Ilustračné foto
debata

Kým v Česku predávajú potraviny aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, na Slovensku to zákon neumožňuje.

Pred časom sa česká sieť Levné potraviny pokúšala preniknúť aj na Slovensko. Stroskotala na zákone z roku 1995, ktorý neumožňuje predávať potraviny nielen po uplynutí dátumu spotreby, ale aj dátumu minimálnej trvanlivosti. Potravinárska komora Slovenska navrhuje zákon zmäkčiť, aby sa menej plytvalo potravinami.

„Po dátume minimálnej trvanlivosti by sa mohli predávať napríklad cestoviny alebo strukoviny pod podmienkou, že by ich zdravotnú bezchybnosť potvrdilo akreditované laboratórium,“ navrhuje riaditeľka Potravinárskej komory Jarmila Halgašová. Tento nápad sa však nepozdáva ani Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, ani Úradu verejného zdravotníctva.

„Máme opačnú skúsenosť, že obchody s potravinami sa za každú cenu usilujú predať potraviny aj po dátume spotreby, ako aj po dátume minimálnej trvanlivosti,“ hovorí Ján Štulc, hlavný štátny radca pre potraviny z potravinovej správy.

Zo štatistiky kontrol predaja potravín vyplýva, že najčastejším porušením pravidiel bol vlani naozaj predaj potravín po záruke. Napríklad v septembri a októbri odhalili inšpektori 492, resp. 539 takýchto prípadov. Aj to bol dôvod, prečo pri poslednej novele zákona o potravinách zákonodarcovia pritvrdili. „Potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako štyri dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, musia obchodníci umiestniť oddelene, alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby,“ vysvetľuje Ján Štulc. Zdá sa, že opatrenie do istej miery zabralo. V novembri inšpektori odhalili 308 a v decembri 312 prípadov predaja potravín po zákonnej záruke.

„Takéto prípady sa stávajú, ale určite nejde o zámer, nikto z nás nemá záujem platiť pokuty,“ reaguje šéf siete Terno Adrián Ďurček. Pri stovkách tovarov na pulte sa nie vždy podarí obsluhe stiahnuť výrobok, ktorému sa končí dátum spotreŠtát by. O zlacnené potraviny, ktorým sa končí dátum spotreby, sa však zaujíma len časť spotrebiteľov. „Väčšina našich zákazníkov chce mať istotu, že si kupuje potraviny, ktoré nemusí okamžite spotrebovať,“ podotkol Ďurček.

V Tescu potraviny, ktorým sa končí dátum spotreby na druhý deň, automaticky presúvajú do špeciálneho regálu. Potraviny sú označené špeciálnou žltou cenovkou a predávajú sa so zľavou zhruba 30 percent a pri väčších množstvách jedného druhu až 50 percent.

„Nemáme štatistiku predajnosti zľavnených tovarov. Z dlhodobého pohľadu však stále klesá podiel potravín, ktoré musíme likvidovať, pretože im uplynul dátum spotreby – čo však súvisí viac s optimalizáciou plánovania zásob a distribúcie, a nie s legislatívnymi zmenami,“ pripomenula hovorkyňa Tesca Oľga Hrnčiarová.

Obdobný systém uplatňuje pri predaji potravín po dátume spotreby a minimálnej trvanlivosti aj Kaufland. „Záujem zákazníkov, keďže nejde o novinku, je zatiaľ konštantný,“ uviedol Martin Gärtner, hovorca Kauflandu.

Štátny potravinový dozor však vidí veci inak. „Obchodníci nechcú platiť pokuty, preto zracionalizovali objednávanie tovaru,“ obhajoval novelu zákona Štulc. Dodal, že verejnosť by sa viac mala zaujímať, prečo sú dnes potraviny plné rôznych aditív, ktoré im predlžujú trvanlivosť. „Skúste si kúpiť čerstvú čokoládu a keksy a porovnajte ich s rok starými výrobkami. Kakaový výkvet je len kozmetický nedostatok, ale chuť a vôňa sú výrazne horšie,“ pripomenul rozdiel Štulc.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba