Kým rozpočet verejných financií schválený predchádzajúcou vládou počítal na tento rok s príjmami vo výške 13,6 miliardy eur, východiská rozpočtu na rok 2013, ktoré minister financií Peter Kažimír (Smer) predkladá vláde, hovoria pre ďalší rok o sume nižšej o takmer 300 miliónov.
Nová vláda aj preto bude musieť výrazne ozdravovať verejné financie. Brusel hovorí jasne, Slovensko musí znížiť defi cit pod tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2013. Kabinet už pripravuje na rok 2013 úsporný balíček za 1,5 miliardy eur, ktorým sa majú znížiť výdavky štátu a zvýšiť dane najmä pre bohatších ľudí.
„Riziko splnenia takej výraznej konsolidácie hrozí, a to najmä pre nízku razanciu pri prijímaní domácich opatrení, čo by následne predražilo financovanie nášho dlhu. Chýba odvaha prijať niektoré opatrenia a potom ich samotné včasné a bezchybné uvedenie do praxe,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík. Ako dodáva, opatrenia na konsolidáciu verejných financií sa budú musieť robiť aj na výdavkovej strane, kde sa môže ťažšie hľadať politická vôľa.
Isté je, že sa od roku 2013 zavedie 25–percentná daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 22– až 23–percentná daň pre najziskovejšie firmy. Vyššiu daň zaplatia banky či ľudia pri nákupe cigariet, a to zrejme už od jesene tohto roka.
Skresávanie deficitu verejných financií sa bude musieť zaobísť aj bez vyššieho hospodárskeho rastu krajiny. Pripravované východiská rozpočtu nového vedenia ministerstva financií predpokladajú, že krajina tento rok porastie tempom 1,1 percenta, kým minulé vedenie ministerstva odhadovalo rast najprv na úrovni 1,7 percenta a potom na 2,3 percenta. Podľa analytikov sa nadhodnotenie ekonomického rastu Slovenska začína pomaly prejavovať aj v rozpočte. Dôsledky prestrelenia plánovaného rozpočtu a defi citu sú podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa oveľa vážnejšie a bolestivejšie, ako je úsilie nevyhnutné na to, aby sa pri znižovaní deficitu nenechalo nič na náhodu.
„Svedkami podobného podcenenia vážnosti situácie vo verejných financiách sme boli len nedávno, vo volebnom roku 2010, keď pre otáľanie s prijímaním operatívnych nápravných opatrení skončil deficit verejných financií namiesto plánovaných 5,5 percenta hrubého domáceho produktu až na úrovni 7,7 percenta,“ konštatuje Vaňo.
Dôvodom zníženia rastu ekonomiky je podľa súčasného vedenia rezortu financií najmä jej otvorenosť.
„Súčasné obdobie je charakteristické vysokou miery neistoty ohľadom budúceho vývoja. Pretrvávajúcim rizikom je akcelerácia dlhovej krízy a potenciálne problémy bankového systému v eurozóne. K tomu sa pridáva aj možné riziko spomalenia rastu na trhoch, najmä v Číne,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.