Najpredávanejší Natural 95 tak klesá z historickej ceny 1,60 eura za liter na úroveň 1,58 eura.
Je pravdepodobné, že pokles cien budú dnes, prípadne na budúci týždeň už ofi ciálne nasledovať aj ďalší predajcovia palív.
Vodič po znížení ceny ušetrí na jednom natankovaní 40–litrovej nádrže zhruba 80 centov. Ak sa doterajší vývoj na medzinárodných trhoch nezmení, neskôr by mohol nasledovať ďalší pokles. Pridať by sa mala aj nafta, ktorej ceny už v uplynulých dňoch dole šli, a to na aktuálnych 1,47 eura za liter.
Za zlacňovaním sú nižšie ceny ropy. Kým u vodičov osobných áut si ropa už zobrala svoju daň, dodatočné dosahy čakajú ľudí cestujúcich hromadnou dopravou. Prevádzkovatelia liniek diaľkových autobusov avizujú nárast cien. Prímestskej autobusovej dopravy by sa zdražovanie zatiaľ týkať nemalo.
Podľa zástupcov niektorých cestoviek sa však zrejme budú v lete zvyšovať aj takzvané palivové príplatky pri leteckých dovolenkách.
Očakávané zníženie cien benzínu by mohlo zmeniť súčasnú situáciu, keď vodiči na Slovensku tankujú najdrahší benzín v regióne. Oproti najlacnejšiemu Poľsku nakupujú šoféri palivo drahšie o viac ako dvadsať centov. Kto teda vycestuje za severné hranice, ušetrí na jednej nádrži zhruba osem eur. Zhruba šesť litrov benzínu tak dostane zadarmo.
Pri nafte je situácia odlišná. Pumpári na Slovensku ju totiž predávajú lacnejšie ako ich kolegovia v Česku i v Maďarsku. Po odpočítaní daní od cien paliva je však slovenská nafta najdrahšia a benzín je druhý najdrahší. Vyplýva to z včera zverejnených oficiálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat. Štatistiky ukázali, že benzín vo viacerých krajinách už začal zlacňovať, aj keď na Slovensku sú v tomto smere prvé náznaky len teraz.
Vzhľadom k príjmom však Slováci patria v Európe k ľuďom, ktorí si zo svojho platu môžu dovoliť najmenej paliva. Kým napríklad Belgičania si zo svojej mzdy môžu pri súčasných cenách kúpiť viac ako 3 200 litrov nafty, na Slovensku je to asi pätina z tohto množstva. Horšie sú na tom napríklad Lotyši, Maďari i Bulhari, ktorí majú podľa Eurostatu nižšiu mzdu.
Cena ropy sa tvorí na medzinárodných trhoch. „Znížili ju niektoré makroekonomické štatistiky zo sveta, obavy investorov z dlhovej krízy v Európe a väčší nárast zásob v USA,“ zdôvodňuje Petr Čermák zo spoločnosti Colosseum.
Špekulanti na burzách sa navyše obávajú, komu budú ropu predávať. „Veľká Británia potvrdila, že sa prepadla do recesie, a tak sa obchodníci na trhoch obávajú, kto bude ropu spotrebúvať,“ zdôvodňuje analytik Trim Broker Tomáš Plavec.
Všetky tieto faktory spôsobujú, že cena ropy počas tohto týždňa klesla až k 117 americkým dolárom za barel (159 litrov). Neskôr síce postupne zdražovala k 119 dolárom, ešte na začiatku apríla sa však jej cena pohybovala okolo 123 dolárov.
Na ceny čierneho zlata vplýva aj napätá situácia na Blízkom východe, ktorá sa však môže vyriešiť. Ďalšie zlacňovanie ropy by mohlo nasledovať v máji, keď by mohli padnúť rozhodnutia, ako sa Západ postaví v iránskemu jadrovému programu. Keby sa ukázalo, že program má slúžiť iba na obohacovanie uránu pre atómové elektrárne, situácia by sa upokojila a ceny by mohli klesnúť. Opačná situácia by však podľa Plavca z Trim Broker nastala, keby Irán odmietol spoluprácu. Izrael je totiž podľa neho schopný preventívne zaútočiť na krajinu aj bez podpory USA.
Ďalšie znižovania ceny palív analytik očakáva počas nasledujúceho polroka. Cena barelu (159 litrov) severskej zmesi Brent by totiž mala klesať na úrovne za 110 až 115 dolárov. „Ale iba za predpokladu, že sa bude udržiavať súčasná situácia, keď žiadna z veľkých bánk nepumpuje do ekonomiky ďalšie peniaze a v Iráne vládne iba napätie, a nie otvorený vojenský konflikt. Obidve tieto udalosti by cenu ropy rapídne zvýšili,“ uzatvára Plavec.