Daň z luxusu trojizbové byty na perifériách zasiahne minimálne

Väčšinu opatrení na znižovanie deficitu uskutoční vláda cez rast daní. Na ministerstve financií už pripravujú daň z luxusných nehnuteľností a zvažujú, ako oddeliť bežné byty od luxusných podľa trhovej hodnoty nehnuteľností. Ak by bola napríklad stotisícová odpočítateľná položka, budú ľudia platiť nulovú daň, hovorí nový šéf Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Martin Filko.

Martin Filko
Martin Filko
Autor: Ľuboš Pilc

Budete vplývať na ekonomické rozhodnutia vlády?
Na ministerstve financií všetky rozhodnutia robí v konečnom dôsledku minister. Všetci ostatní, či už politici, alebo úradníci, sme z tohto pohľadu len poradcovia. Úlohou hlavného ekonóma je v prvom rade vytvárať názor ministerstva z pohľadu štandardnej ekonomickej teórie a praxe, aby si predstavitelia ministerstva financií dokázali urobiť kvalifikovaný názor na to, čo sa v ekonomike deje a bude diať. A potom aj na základe politických preferencií a politického mandátu dokázali urobiť dobré rozhodnutia. My v IFP nemáme exekutívne právomoci, možno s jednou výnimkou, a to je tvorba makroekonomických a daňových prognóz, ktoré sú základom prípravy štátneho rozpočtu.

Ak by ste potrebné zmeny a konsolidáciu verejných financií, ktoré nás čakajú, porovnali s rokom 1999, 2003 a 2004, sú menšieho rozsahu?
Keby sme sa na to pozreli čisto z hľadiska nominálneho znižovania deficitu, tak ide síce o výraznú, ale v porovnaní s tými ostatnými nijako výnimočnú konsolidáciu. Znížiť deficit je potrebné o niečo menej, ako musela krajina v spomínaných rokoch. Musíme si však uvedomiť dve obmedzenia, ktoré terajšiu konsolidáciou robia komplikovanejšou. Jedným z nich je, že momentálne sa nachádzame v takej fáze globálneho ekonomického cyklu, ktorá neumožňuje počítať s dodatočnými impulzmi pre hospodársky rast zo zahraničia. Znamená to, že musíme urobiť tzv. procyklickú reštrikciu, musíme škrtať a zvyšovať dane v situácii, keď je slovenská ekonomika pod dlhodobým potenciálom. Čo pri predošlých konsolidáciách nebola pravda. Tam vietor dul zozadu do plachiet, teraz máme silný protivietor. Druhá obmedzujúca podmienka je tá, že máme za sebou konsolidáciu v roku 2011. Znamená to, že väčšina plošných, ľahko realizovateľných opatrení už bola urobená, a nám zostávajú už len tie nepopulárnejšie a technicky ťažšie. Táto konsolidácia bude jedna z najťažších spomedzi tých, ktoré Slovensko zažilo v poslednom desaťročí.

Dokáže do konca roku 2013 Slovensko podľa vás ušetriť potrebnú vyše miliardu eur?
Myslím si, že sa to dá. Vláda príde s konsolidačným plánom približne v horizonte mesiaca, a práve ten bude mať taký rozsah, aby sme deficit stlačili pod tri percentá hrubého domáceho produktu do konca budúceho roka.

Je potrebné zvyšovať dane podľa vás už tento rok?
Slovensko približne pred rokom predpokladalo, že deficit v roku 2012 bude vo výške 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Pre horší ekonomický vývoj a to, že padla vláda, bol rozpočet schválený s predpokladaným deficitom na tento rok 4,6 percenta HDP. V rozpočte sa okrem toho vyskytli niektoré typy výdavkov, ktoré sú takpovediac navyše. Napríklad v zdravotníctve, súvisiace so mzdovými požiadavkami lekárov a sestier. Bez korekčných opatrení by deficit rozpočtu v roku 2012 prekročil hranicu 4,6 percenta. Čo by nás dostalo do veľmi komplikovanej situácie vo vzťahu k Bruselu aj k finančným trhom. Minister financií jasne deklaroval, že zníži deficit aspoň na tú hranicu, s akou sa prvotne počítalo v rozpočte, teda 4,6 percenta. Nejaké opatrenia musia byť urobené už v tomto roku.

Vláda chce zrušiť rovnú daň. Nedávno ste sa vyjadrili, že neexistujú štúdie o tom, prečo je práve rovná daň lepšia ako progresívna.
Výrazné sploštenie dane z príjmov, teda rovná daň, bolo zavádzané takmer výlučne v krajinách východnej Európy. Najmä preto, že u nás je veľmi ťažko vyberať dane, ľudia sa im vyhýbajú, nemajú pocit, že by mali štátu niečo platiť. Rovná daň napomohla úspešnosť výberu tejto, samozrejme, nižšej dane. V istom zmysle mohla byť pre istý typ krajín rozumnou politikou. Otázka je, či je ešte rozumnou politikou aj pre Slovensko v roku 2012. Máme zatiaľ veľmi málo údajov, aby sme dokázali odpovedať na vašu otázku z pohľadu ekonomickej efektívnosti. Z pohľadu akejsi základnej spravodlivosti celého daňového systému, teda vrátane odvodov, spotrebných daní, majetkových daní si nemyslím, že slovenský daňový systém je dizajnovaný spravodlivo. Napríklad preto, že niektoré typy príjmov sú zaťažované výrazne menej než iné, napríklad príjmy z dohôd alebo príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, alebo príjmy malých jednoosobových právnických osôb, ktoré sú často malí podnikatelia alebo dokonca zamestnanci.

Myslíte si, že silnejší a bohatší majú dnes morálnu povinnosť prispieť viac a nie je to trest za úspech?
Osobne si myslím, že by slovenský daňový systém mal byť solidárnejší. Áno, bohatí ľudia by mali prispievať viac. Čísla naznačujú, že bohatí ľudia, najmä tí, ktorí majú naakumulovaný majetok, platia oveľa menej, než je zvykom v západnej Európe. Toto sú politické, ideologické, normatívne otázky. Ale ak by sme sa zhodli na základných princípoch toho, ako má nový daňový systém vyzerať, že má byť jednoduchý, za rovnakú výšku príjmu majú ľudia zaplatiť rovnako, za rovnakú výšku majetku majú ľudia platiť rovnako, ak dostávajú viac peňazí, tak by nemali mať nižšiu sadzbu dane, tak tieto základné kritériá celý slovenský daňový systém momentálne nespĺňa.

Vláda si viac peňazí do rozpočtu sľubuje aj od majetkovej dane. Pravdou je, že túto daň máme jednu z najnižších spomedzi európskych krajín…
O tejto téme som písal na blogu ešte ako súkromná osoba. Vychádzal som z toho, že výnos dane z majetku je omnoho nižší než vo vyspelých krajinách Európskej únie. Zdaňovanie nehnuteľností, kde veľkú časť z hodnoty nehnuteľnosti tvorí tzv. polohová renta, teda to, kde je daná nehnuteľnosť umiestnená, je efektívnejšie a spôsobuje ekonomike menej škody ako zdaňovanie napríklad príjmu alebo spotreby. Na Slovensku, ako aj v iných krajinách je relatívne ťažké vyhnúť sa plateniu tejto dane, pretože nehnuteľnosť neviete zaparkovať do daňového raja, teda viete presne, kde sa nachádza, máte o nej presnú evidenciu. Na základe týchto troch vecí je celkom atraktívne v súčasnej situácii viac zdaniť nehnuteľnosti. Rozumným spôsobom dostanete viac peňazí do rozpočtu. Uvedomujem si, že je to kontroverzná téma. Táto zmena by výrazným spôsobom zmenila to, ako ľudia žijú, ako rozmýšľajú o bývaní, o vzťahu medzi generáciami, o sporení.

Na blogu ste tvrdili, že ak by bolo od dane oslobodených napríklad prvých 20– až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty, nedotkla by sa možno ani celej strednej vrstvy. Teraz zase hovoríte, že odpočítateľná položka by mohla dosahovať výšku až 100-tisíc eur z trhovej ceny. Ako by to malo byť?
Určite by mala byť zavedená aj odpočítateľná položka. Otázka je, či má byť absolútna položka, alebo má byť nadviazaná na nejakú základnú obytnú plochu, teda nejaké štvorcové metre. Na východe je z pochopiteľných dôvodov hodnota nehnuteľnosti nižšia. Tým pádom by bola odpočítateľná položka v rôznych regiónoch rozdielna. Ale ak niekto vlastní haciendu pokojne aj v Prešovskom kraji, je celkom zdôvodniteľné, aby platil relatívne vyššiu daň. Obmedzenia a problémy existujú, ale sú skôr dátového charakteru. Ide o to, že momentálne nemáme k dispozícii cenové mapy na základe transakčných cien, napríklad v katastri, ale len na základe ponukových cien. Teda toho, čo ponúkajú momentálne realitné kancelárie. Nemusel by to byť problém v prípade, ak je rozdiel ponukových cien oproti reálnym cenám relatívne konzistentný v čase a v rôznych regiónoch. Momentálne máme spoľahlivé údaje o cenách len na úrovni okresov. Je to relatívne hrubá kategória, ktorá nám neumožňuje presne zacieliť naozaj lukratívne nehnuteľnosti. Napríklad v okrese Žilina je aj centrum Žiliny, kde sú nehnuteľnosti veľmi lukratívne. Ale sú tam aj obce, ktoré sú relatívne chudobné, a ceny nehnuteľností sú výrazne nižšie. V úvodnej fáze by sme nemohli byť veľmi agresívni a museli by sme daň urobiť s relatívne vysokou odpočítateľnou položkou a relatívne nízkou sadzbou, aby sme nezaťažili výrazným spôsobom chudobné domácnosti. Keď sa zlepší dátová infraštruktúra, keď budeme mať údaje aj o jednotlivých štvrtiach a uliciach a transakčných cenách, potom môžeme ísť omnoho agresívnejšie aj s vyššími sadzbami. Toto je projekt, ktorý sa neskončí za jeden rok a nedá sa riešiť len napísaním jedného odseku do zákona.

Koľko môže trvať zavedenie dátovej infraštruktúry?
Bude trvať viac ako jeden rok a menej ako tri roky. Daň by mala byť zavedená čím skôr v nejakej rozumnej výške a potom by sa mohlo pokračovať práve v dátových prácach.

Neprevýšia administratívne náklady výpočtu odpočítateľnej položky celkový výnos dane?
Nie, pretože to je jedna tabuľka, ktorú pripravujeme na ministerstve. Napríklad ak by bolo 35 štvorcových metrov, a keď vieme, aká je cena štvorcového metra v každom zo slovenských okresov, tak to nie sú veľké prepočty a zložitá administratíva.

Navrhujete, aby daň neplatili dôchodcovia. Dane z luxusných nehnuteľností by mohli byť v prípade seniorov so slabými dôchodkami odložené a kapitalizované. Ako by to fungovalo v praxi?
Tento mechanizmus funguje aj v iných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii či v Holandsku. Nemuseli by túto daň zaplatiť, kým by nezomreli, pokiaľ by ju nepredali, alebo sa z nej nevysťahovali. Vznikla by teda pohľadávka finančnej správy voči majiteľovi nehnuteľnosti, ktorá by mohla byť poistená aj záložným právom. Táto pohľadávka by bola úročená štandardnou sadzbou a v situácii, keď by nastala jedna z tých udalostí, o ktorej som hovoril, tak by majiteľ alebo jeho dedičia boli vyzvaní na splatenie pohľadávky. V prípade, ak by to neboli schopní urobiť, finančná správa by nehnuteľnosť predala a uhradila by nahromadené záväzky a zvyšok by majiteľovi alebo dedičom vyplatila.

Neschopnosť platiť novú daň podľa analytikov reálne hrozí najmä vo väčších mestách, keďže mnohí obyvatelia lukratívnych bytov napríklad v centre Bratislavy by si ju v súčasnosti nemohli zo svojich príjmov ani úspor dovoliť. Vzrástla totiž bonita danej lokality, ktorá mohla byť v čase rodičov súčasných majiteľov nepomerne dostupnejšia…
Aby sme si rozumeli, títo ľudia sú bohatí. V korunovom vyjadrení by boli multimilionári a vlastnia extrémne lukratívny majetok. Je pravda, že môžu byť z hľadiska príjmov strednou vrstvou, alebo aj chudobní. Ale sú bohatí, čo sa týka majetku. Asi by nebolo veľmi humánne ich vysťahovať z domu, kde žili celý život, ale takisto nepredstierajme, že sú to chudobní ľudia. Predsa všetci ľudia, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v hodnote niekoľko stotisíc eur, sú z definície skrátka bohatí. Títo ľudia by nemali byť vysťahovaní, ale v prípade, keď nehnuteľnosť predávajú, aký je problém, aby časť hodnoty nehnuteľnosti bola určitým spôsobom započítaná proti majetkovým daniam, ktoré mali zaplatiť v minulosti, ale nemohli to urobiť, lebo mali nízke alebo stredné príjmy? Časť kontroverzie vychádza z toho, že ide proti osobným záujmom niektorých ľudí. Táto daň ide výrazne aj proti mojim osobným záujmom, ale nemyslím si, že by verejná politika mala byť motivovaná osobnými záujmami, ale tým, čo je dobré pre celú spoločnosť. Je lepšie zdaniť polohovú rentu ako veľmi výrazne zdaniť príjmy.

A čo ľudia s hypotékami. Napríklad v Bratislave má človek bežne byt za 80-tisíc eur na hypotéku. Považuje sa za nadpriemerne bohatého aj on?
V princípe otázka financovania nehnuteľnosti je druhoradá. Sú ľudia, ktorí majú relatívne drahšie nehnuteľnosti, no nízky čistý príjem. Dobre, ale toto má byť protiargument voči tejto dani? Podľa mňa nie. Ak si ľudia kúpili nehnuteľnosť nad pomery, a mnohí to urobili obzvlášť počas nedávneho realitného boomu, pretože si mysleli, že hodnota nehnuteľnosti bude rásť, tak si nemyslím, že sú sociálne slabšie skupiny. Vždy má človek možnosť nehnuteľnosť predať a následne si zaobstarať menšiu, kde bude platiť nižšiu daň. Ak sa bavíme o tom, že bude vysoká odpočítateľná položka, tak mnoho z dvoj-, trojizbových bytov v periférnych častiach miest, ktoré sú financované hypotékami, nebudú zasiahnutých skoro vôbec. Ak by bola napríklad stotisícová odpočítateľná položka, budú platiť nulovú daň. Keď niekto financuje byt v centre mesta hypotékou, je to jeho rozhodnutie, a bude musieť prijať fakt, že tú daň skrátka zaplatí.

A čo zdanenie bohatých firiem? Často sa hovorí v súvislosti s touto daňou aj o odlákaní zahraničného kapitálu z krajiny.
Firmy takisto odstraší, keď budeme mať zlé cesty, veľmi málo vzdelaných ľudí, alebo ak sa na súdoch nebudú môcť domáhať obchodných práv. Môžeme súťažiť nízkymi daňami a prilákať jednoduchší typ priemyslu, alebo sa môžeme pokúsiť mať lepšie cesty, vzdelanejších ľudí a fungujúce súdy, čo stojí nejaké peniaze, ktoré musia byť financované daňami. Je lepšie firmy prilákať takýmto spôsobom. Prvé riešenie nízkych daní a výhod pre zahraničných investorov už došlo na hranu. Viem si predstaviť, že ak sa nezameriame aj na iné veci, ktorými ich môžeme prilákať do krajiny, skôr či neskôr prestanú prichádzať tak či tak.

Do akej miery môže Slovensko pri konsolidácii rátať s hospodárskym rastom?
Zdá sa, že sa v roku 2012 vyhneme recesii, čo je dobrá správa. Ale slovenská ekonomika bude naďalej pod potenciálom a na to, aby za nás hospodársky rast odstránil deficit, sa spoliehať v tomto a budúcom roku jednoducho nedá.

Aký je ešte priestor pri výdavkoch?
Priestor na to, aby sa zefektívnila a zracionalizovala výdavková časť rozpočtu, nepochybne existuje. Otázka je, či to dokážeme urobiť v horizonte 18 mesiacov a takisto, či úspory kvôli zlepšeniu fungovania verejnej správy majú byť použité na znižovanie deficitu, alebo na to, aby sa skvalitnili služby, ktoré občanom štát poskytuje. Toto je, samozrejme, politická otázka. Existuje však veľký priestor na strane zefektívnenia výberu daní a odvodov, na strane lepšieho verejného obstarávania, ako aj odstránenia duplicít niektorých procesov v štátnej správe a jej organizáciách. Úspory sa v budúcom roku pravdepodobne prejavia skôr minimálne, a ak budú naozaj na výdavkovej stránke, budú skôr spôsobené niektorými jednoduchšími škrtmi než skutočnou reformou. V ďalších rokoch, keďže musíme konsolidovať nielen na tri percentá, ale musíme sa dostať do blízkosti vyrovnaného rozpočtu, bude veľmi pravdepodobne veľká časť konsolidácie spočívať aj v zefektívnení na výdavkovej strane.

Myslíte si, že by štát už naozaj mohol mať problémy s fungovaním a kvalitou služieb, ktoré poskytuje, ak by šetril plošne aj ďalej?
Nemyslím si vôbec, že dôjde k plošným škrtom. Ak by aj došlo k viazaniu rozpočtu jednotlivých ministerstiev, bude to použité ako motivácia, aby urobili nejaké štrukturálne zmeny vo výdavkoch. V prípade, že ich urobia, peniaze im budú vrátené. Bude to teda skôr finančná motivácia, aby robili naozajstné hlboké zmeny vo fungovaní.

Súčasná vláda chce do väčšej miery konsolidovať na strane príjmov, len tretinu majú tvoriť škrty vo výdavkoch.
Je takmer isté, že konsolidácia v roku 2013 bude z veľkej časti na strane príjmov. Ale konkrétne pomery závisia aj od toho, akým spôsobom budú opatrenia urobené, a či budú v konečnom dôsledku vykázané na strane príjmov, alebo výdavkov. Čo môže byť ovplyvnené relatívne malými zmenami, ktoré neovplyvňujú ich ekonomickú podstatu. Pre mňa je tým pádom otázka pomeru menej zaujímavá.

Mnohí ekonómovia tvrdia, že v tomto období už nie je priestor na priority vlády, len na škrty. Myslíte si, že vláda nebude mať priestor realizovať svoj program priorít?
Každá vláda má priestor na presadzovanie programu, aj keď musí zápasiť s krízovým obdobím. Presadzuje ho už len tým, aké dane chce zvýšiť, aké výdavky škrtne či neškrtne. Títo ekonómovia majú možno na mysli to, že vláda má obmedzený priestor na dodatočné výdavky na svoje priority. Nemyslím si však, že akákoľvek vláda rezignuje na to, aby tvorila svoju politiku a pretvárala krajinu na svoj obraz.

Nedávno ste povedali, že by vás mrzelo, ak by sa vám nepodarilo vybudovať štát. Ako to myslíte?
Úspešné krajiny nie sú len tie, ktoré majú dobrý daňový systém alebo ktoré majú postavené diaľnice. Sú to krajiny, v ktorých sú vybudované rôzne formálne alebo neformálne inštitúcie. Kde si ľudia navzájom dôverujú, sú vzdelaní, kde fungujú úrady, ľudia sú hrdí na svoju krajinu. Slovensko v tomto za ostatných 20 rokov urobilo veľký pokrok. Dnes sme členom EÚ, ale napriek tomu zostáva ešte veľa práce na tom, aby sme domáce inštitúcie vybudovali. Je úlohou ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, aby práve na týchto veciach pracovali.

Martin Filko (31)
Za prvej Ficovej vlády pracoval ako poradca niekdajšieho ministra financií Jána Počiatka. Neskôr ako poradca premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ), aj ako poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) a ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ). Učí na vysokej škole a donedávna zastával funkciu riaditeľa pre stratégiu v zdravotnej poisťovni Union. Po zmene vlády šéfuje Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Kompresorová stanica

Plynová kríza je bližšie. Brusel dohodu nepriniesol

21.10.2014 22:35

Rusko a Ukrajina sa ani v utorok v Bruseli nedohodli na ďalších dodávkach plynu. Priblížila sa tak možnosť plynovej krízy. Ďalšie rokovanie majú byť 29. októbra.

Euro, peniaze, bankovky, ekonomika, eurofondy

Ukrajina požiadala o novú pôžičku dve miliardy eur

21.10.2014 17:02

Ukrajina požiadala o novú pôžičku vo výške dvoch miliárd eur. Oznámila to v utorok Európska komisia.

zelenina

Rusko dočasne zakáže dovoz ovocia a zeleniny z Ukrajiny

21.10.2014 16:06

Rusko uvalí dočasný zákaz dovozu ovocia a zeleniny z Ukrajiny, platný od stredy. Uviedla to ruská štátna inšpekcia.

Kompresorová stanica

Plynová kríza je bližšie. Brusel dohodu nepriniesol

21.10.2014 22:35

Rusko a Ukrajina sa ani v utorok v Bruseli nedohodli na ďalších dodávkach plynu. Priblížila sa tak možnosť plynovej krízy. Ďalšie rokovanie majú byť 29. októbra.

ukrajina, janukovyč, prezident

Porošenko podpísal súdenie Janukovyča v neprítomnosti

21.10.2014 21:16

Ukrajinský prezident podpísal zákon, ktorý stanovuje orgánom povinnosť potrestať osoby obvinené zo závažných zločinov napriek ich neprítomnosti v krajine.

KĽDR

KĽDR prepustila jedného z troch väznených Američanov

21.10.2014 21:12

Severokórejské úrady prepustili na slobodu Američana Jeffreyho Fowlea, jedného z troch občanov Spojených štátov väznených v KĽDR.

Europsky parlament, Strasburg, Europarlament, EU

Sacharovovu cenu získal lekár Denis Mukwege

21.10.2014 18:55, aktualizované: 20:11

Európsky parlament udelí Sacharovovu cenu za slobodu myslenia konžskému lekárovi Denisovi Mukwegeovi, ktorý sa ako gynekológ stará o znásilnené ženy.