Štartovacie nájmy pre mladých postavia firmy, štát im dá dotácie

Nájomných bytov pre mladé rodiny či nízkopríjmové skupiny ľudí, postavených štátom, je u nás ako šafranu. Ročne sa síce postaví niekoľko tisíc bytov, ale ich cena je pre mladých nedostupná a často im naň nepožičia ani banka. Situáciu má podľa štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Františka Palka vyriešiť urýchlená výstavba nájomných bytoviek, ktoré bude vlastniť obec, ale postaví ich s dotáciou štátu súkromná firma. S rastom kvality bytu bude dotácia klesať.

František Palko (39) je štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a sústreďuje sa na oblasť koordinácie eurofondov. Pred nástupom do funkcie šéfoval Inštitútu hospodárskej politiky.

Autor: Ivan Majerský

Aká je situácia v bytovej výstavbe, koľko bytov sa postavilo počas minulého roka?
Situáciu hodnotím ako paradoxnú. Na jednej strane máme pretlak nových bytov. Napríklad v Bratislave máme 4-tisíc nepredaných bytov, to znamená, že ponuka je dnes vyššia ako dopyt. Na druhej strane máme mnoho mladých rodín, ktoré nemajú vlastnú strechu nad hlavou. Ten paradox ľahko vysvetlím. Voľné byty sú v kategórii vyššieho až luxusného štandardu, ktoré si rodiny na hranici životného minima nemôžu dovoliť. Musíme teda nájsť nejaké riešenie a pozrieť sa na to, že ľudia hľadajú a chcú nové bývanie, len nemajú na to zdroje. Nie sú zaujímaví ani pre banku či stavebnú sporiteľňu. Ako im teda pomôcť, aby odišli od svojich rodičov a mali plnohodnotné bývanie? To je otázka, ktorú štát bude riešiť. Bývanie súvisí s prácou, s demografickým vývojom. Keď polovica ľudí z vekovej kategórie 18 až 35 rokov býva s rodičmi, tak aj ten demografický vývoj je iný.

Vláda pripravuje veľkú výstavbu nájomných bytov, predovšetkým pre mladé rodiny. Chcete do výstavby začleniť aj financie od súkromných staviteľov. Budú sa byty stavať cez verejno-súkromný PPP projekt?
Alternatívy výstavby môžu byť viaceré. Nie je to len otázka peňazí, to znamená zvýšeného balíka peňazí zo strany štátu, aj keď je dôležité povedať, že dotácie zo strany štátu budú musieť zohrať väčšiu úlohu. Budeme sa orientovať na mladé rodiny s deťmi a pokiaľ ide o zapojenie súkromných subjektov do tohto projektu, aby legislatíva vytvárala pre ne dobré prostredie. Aby to bolo motivačné pre obce, aby obce chceli takéto byty vlastniť a aby im bolo platené nájomné. Na druhej strane musia chcieť súkromníci takéto byty stavať, a to budú chcieť vtedy, keď dostanú zaplatené. Dôležitým subjektom sú aj banky, ktoré sa zapoja do tohto procesu. Do úvahy pripadá aj možnosť, že by sa privátny sektor v kombinácii s obcami, ktoré poskytnú pozemky, dohodol, že časť bytového fondu, ktorý postavil, odpredá obci za minimálnu maržu. S tým, že obec by to mohla použiť na sociálne nájomné bývanie. Zvyšná časť by bola na komerčný nájom.

Čiže postavené byty budú sociálnym bývaním?
Priorita štátu musí ísť do výstavby sociálneho bývania. V prípade súkromného nájomného bývania je to na konkrétnom developerovi. Štát sa na podpore nájomného bývania zúčastňuje finančne. Ide o dotácie pre mladé rodiny s príjmom nižším, ako je trojnásobok životného minima a Štátny fond rozvoja bývania dáva úvery s jednopercentným úrokom na dlhé obdobie. Prijímateľom dotácie na nájomné bývanie je teraz obec. Pripravujeme však nový zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Po novom by tak mohli aj iné právnické osoby ako obce prijímať takúto podporu štátu. Podmienkou však bude postaviť sociálne byty.

Akú úlohu v tejto výstavbe zohrá teda štát?
Nastavenie motivačných podmienok a účasť finančného charakteru.

O koľkopercentnej účasti hovoríme?
To závisí od štandardu a typu kvality bytového domu. Môže mať totiž nižší a vyšší štandard. Ak bude nižší, tak dotačná zložka bude vyššia. Výška dotačného príspevku bude teda úzko závisieť od kvality bytu. Čím kvalitnejší bude, tým nižšia dotácia.

Aké nájomné budú platiť ľudia v takýchto bytoch?
V súčasnosti môže byť ročné nájomné vo výške päť percent obstarávacích nákladov s tým, že prijímateľom nájomného je obec. Zriadili sme pracovnú skupinu, ktorá pozostáva zo zástupcov Združenia miest a obcí Slovenska, privátneho sektora a nášho vedenia a budeme sa touto otázkou zaoberať. Aby sme nastavili maximálny strop nájomného. Budeme hľadať také riešenie, ktoré spriechodní celý systém, bude to spoločenská dohoda všetkých zúčastnených.

Poznajú takýto model bývania aj v zahraničí?
Samozrejme. Sú rôzne modely. Podstatné je, že na Slovensku je nájomné bývanie veľmi minoritné. V zahraničí je výraznejší podiel bývania ľudí v nájomných ako vo vlastných bytoch. V roku 2006, keď k nám prišla komisia OECD a hodnotila trh práce, tak nám vyčítali, že nebývanie v nájomných bytoch je veľký a vážny problém krajiny.

Konkrétne, ktorými krajinami sa môžeme inšpirovať?
Napríklad v Nemecku alebo severských krajinách je takéto bývanie úplne bežné. Aj keď sa pozrieme do Londýna, tak pomer je obrátený v neprospech vlastnených bytov.

Koľko nájomných bytov chcete na Slovensku postaviť?
V súčasnosti sa postaví u nás zhruba 15-tisíc bytov ročne. Z toho desať až pätnásť percent je vo vlastníctve obcí s charakterom nájomných bytov. Toto číslo nie je dostatočné a našou ambíciou je ho zvýšiť. Štatistiky potvrdzujú, že potenciálny dopyt po nájomných bytoch je vyšší ako ponuka, ktorá tu je. Konkrétne číslo bude výsledkom rokovaní.

Kedy sa začne s výstavbou?
Tento rok sa pripraví legislatíva, tak aby sme vytvorili systémové rámce. S rezortom financií pripravujeme návrh rozpočtu na ďalšie trojročné obdobie. Čiže tento rok budeme sledovať legislatívnu a finančnú stránku. Chceme, aby v tomto funkčnom období boli postavené výrazné predpoklady na to, aby v strednodobom časovom horizonte, na sklonku funkčného obdobia tejto vlády, bola vo výstavbe nájomných bytov vyššia dynamika.

Ako chcete vyriešiť otázku náhradných bytov pre ľudí z reštituovaných bytoviek – samosprávy tvrdia, že peniaze (7 mil. eur) na náhradné bývanie im nestačia. Navýšite tento rozpočet?
Možno vás šokujem, ale zatiaľ sme nedostali ani jednu žiadosť o tieto prostriedky. Očakávam implementáciu tohto zákona od budúceho roka. Čiže budúci rok bude podľa mňa prelomový, čo sa týka žiadostí o príspevky na náhradné byty. Dnes nie sme v situácii, že by sme navyšovali túto sumu. Aj preto, že postačuje na tie účely, ktoré zákon predpokladá.

Dostane Štátny fond rozvoja bývania ešte nejaké peniaze na tento rok, prípadne ďalší? Napríklad na zateplenie bytoviek? Peniaze na zateplenie sa totiž minuli počas niekoľkých mesiacov.
Snaha pridať peniaze je, ale nie sme teraz v takej situácii. Paradoxné je, že v Štátnom fonde rozvoja bývania došlo k presunu peňazí z nájomného bývania do obnovy bytového fondu, kde aj zatepľovanie patrí. Mnohí si však myslia, že keď sa bytový dom zateplí, je to všeliek a vyrieši sa energetická hospodárnosť. Naše byty postavené v 80. rokoch predstavujú obrovskú bázu pre úniky energií, čiže ľudia platia zbytočne veľa za energie, ktoré nevyužijú lebo im unikajú. Neunikajú preto, lebo byt nie je zateplený, ale preto, že rozvody sú staré. Bez toho, aby sa komplexne riešila rozvodná sústava vrátane zateplenia, zatepľovanie predstavuje len čiastočku v rámci energetickej efektívnosti. Keď teda hovoríme o obnove bytov, ide aj o riešenie systémových porúch a smerujú aj na opravu rozvodov, ktoré predstavujú úniky energií.

Podpora výstavby závisí aj od lepšieho stavebného zákona, ktorý sa pripravuje. Ako bude vyzerať nový stavebný zákon? Stavebné a územné konanie už chcela spojiť minulá vláda, ako teda zjednodušiť stavebný proces?
Stavebné konanie je zbytočne administratívne náročné a mnohých odrádza od výstavby, keď si predstavia, čo ich čaká. Proces chceme preto zjednodušiť. V stavebnom a územnom konaní je strašne veľa dokumentov. Verejná správa musí fungovať komplexne, z hľadiska získavania dokumentov. Čiže, keď už raz predložím ako občan nejaký doklad na úrade, úrady by mali medzi sebou komunikovať pre získanie tohto dokladu. Občan nesmie byť šikanovaný zo strany úradov. Úkony v rámci stavebného konania by sa mali taktiež zjednodušiť.

Máte teda na mysli elektronizáciu procesu alebo nižší počet potvrdení?
Máme ambíciu v horizonte niekoľkých rokov spraviť stavebné konanie elektronicky. Momentálne pripravujeme nejaké kroky, ktoré by to mali umožniť. Časový horizont však nemožno merať mesiacmi, ale rokmi. Verím tomu, že raz sa dožijem toho, že úrady budú komunikovať elektronicky. Počet dokumentov by sa mal taktiež znížiť s tým, že niektoré dokumenty by mohli byť rozšírené, neboli by predkladané jednotlivo.

Okrem bytovej výstavby sa venujete aj otázkam cestovného ruchu. Podľa vás sa cestovný ruch rozhýbe vtedy, ak štát začne podporovať destinačnú politiku. Ako to v skratke vysvetliť, o čo ide a čo to prinesie ľuďom?
To znamená, že máte nejaký región a v rámci toho územia existuje akási symbióza subjektov, ktoré tam pôsobia, či už sú to združenia cestovného ruchu, hotely, samosprávy alebo tretí sektor. Tie majú konkrétny projekt, ako využiť istý zdroj cestovného ruchu, ktorý na tom území je. Napríklad hrad, vodný tok alebo kúpele. To je ten destinačný manažment, musí byť projekt, ako zatraktívniť celé územie pre turistu. Nezatraktívnime ho postavením ďalšieho hotela zo štrukturálnych fondov, to už nie.

Čiže po minulé roky sa peniaze rozdávali nespravodlivo a neefektívne?
Vnímam to tak, že mnohí ľudia sa tvárili, že cestovný ruch treba rozvíjať. Málo sa však preto urobilo. Netýka sa to len minulej vlády, ale počnúc rokom 1993 a možno ešte predtým. Cestovný ruch nebol systémovo riešený a prostriedky sa rozdeľovali na princípe rozvoja ubytovacích zariadení. A výsledok je taký, že za posledných osem rokov sa ubytovacie kapacity zvýšili o viac ako 50 percent, ale naplnenosť kapacít je na úrovni necelých 24 percent.

Ministerstvo v rámci eurofondov dohaduje presun vyše 200 miliónov eur na podporu zamestnávania mladých. Ako si tú podporu predstavujete, bude dosť projektov?
Úloha štátu je znížiť mieru nezamestnanosti, preto predseda Európskej komisie José Manuel Barroso prišiel s návrhom využiť na podporu zamestnania mladých eurofondy vo vyššej miere. Netýka sa to len našej krajiny. V rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia boli riešené projekty v rámci opatrení aktívnej politiky trhu práce. Ide o absolventskú prax, rekvalifikačné kurzy, ale aj projekty preplácania časti nákladov, ako mzdy či odvody. Na to by mali byť použité zdroje z eurofondov. K dispozícii máme 270 miliónov eur.

Ako by v praxi vyzeral projekt preplácania nákladov firmy so zamestnaním absolventa?
Štát by preplácal len časť nákladov, záviselo by to od regiónu a miery nezamestnanosti v kraji. Podstatná je však udržateľnosť, čiže projekt nemôže trvať mesiac alebo dva. Projekt musí trvať minimálne jeden rok. To znamená, že firma sa zaviaže zamestnať mladého absolventa na minimálne rok.

Budú takto využité eurofondy alternatívou k investičným stimulom pre zahraničné firmy?
Nie som veľmi naklonený poskytovaniu investičných stimulov vo veľkom rozsahu. Myslím si, že najlepší stimul je makroekonomická stabilita, nie dotácie podnikateľským subjektom. Som zástancom toho, aby štát využíval viac opatrení v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, to znamená, rekvalifikácie, aby školy neprodukovali ľudí, o ktorých nie je na trhu záujem.