Diaľnica do Košíc má byť o osem rokov

Diaľničné spojenie Bratislavy a Košíc cez severnú D1 nebude podľa odborníkov hotové skôr ako v roku 2020. Išlo by o ďalší posun plánovaných termínov.

10.05.2012 20:00 , aktualizované: 11.05.2012 08:00
Diaľnica
Ilustračné foto
debata (93)

Nový minister dopravy Ján Počiatek (Smer) naposledy povedal, že diaľnica bude až po roku 2017. Predchád­zajúci minister Ján Figeľ (KDH) sľuboval rok 2017.

Pri pohľade do histórie však ešte Mečiarov minister dopravy Alexander Rezeš hovoril o dokončení D1 do Košíc v roku 2005. Mikuláš Dzurinda a Robert Fico v minulosti ako premiéri spomínali rok 2010.

„Rok 2018 by bol reálny, keby sa začalo hneď konať a prestali sa meniť priority a ľudia na vedúcich postoch. Môj optimistický odhad je rok 2020, závisí to od toho, do akej miery zasiahnu do výstavby lobisti,“ vysvetlil bývalý vládny poradca pre dopravu Ondrej Matej (SDKÚ). Matej má ambície ďalej pôsobiť práve v oblasti nezávislých analýz dopravných projektov. To, že sa kompletnej diaľnice D1 Slováci nedočkajú skôr ako po roku 2018, pripustil aj šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.

„Ak by rezort dopravy pokračoval v rozbehnutých tendroch a výstavba by nezastala na sporných úsekoch v Hričovskom Podhradí a pri Turanoch, tak sa teoreticky dá stihnúť dokončenie diaľnice D1 do roku 2020,“ odhadol Palčák. Podľa neho môže ešte dostavbu zbrzdiť odovzdanie obchvatu Prešova, na ktorý zatiaľ nemá štát pripravené všetky sprievodné dokumentácie.

Z hľadiska spojenia východu a západu bude tiež dôležitý tunel Višňové pri Žiline, ktorého dostavba je nateraz naplánovaná na rok 2017. Kritický z časového hľadiska bude aj úsek Turany – Hubová.

Podľa Mateja je dôvodom časových sklzov to, že príprava sprievodnej dokumentácie k diaľniciam trvá dlho. Matej pritom podotkol, že tak si to zvolil samotný štát. „My sami sme si určili, že samostatne súťažíme dokumentáciu pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie a potom samotnú realizáciu. Keby sme to mali naraz v jednom balíku, tak by do toho nevstupoval trikrát politik či lobista a termín výstavby sa skráti,“ uviedol Matej, pričom doplnil, že podobne to funguje v susednom Poľsku.

Rýchlejšie sa výstavbe diaľnic darí aj v iných krajinách, napríklad v Slovinsku, Chorvátsku či Nemecku. Chorvátska vláda zvládla za tri roky vybudovať 330-kilometrovú diaľnicu medzi Záhrebom a Splitom, ktorej súčasťou sú dva najdlhšie diaľničné tunely v Chorvátsku – Malá Kapela a Svätý Rok.

„Chorvátska geológia je odlišná. Tam majú pieskovec a u nás je žula. Znamená to, že tunel, ktorý tam stavali, vyrazia podstatne rýchlejšie ako my,“ argumentuje Matej a pokračuje tým, že krajina nevyužíva to, čo sa v iných štátoch využíva pomerne často, a to, že obidva profily nemusia viesť vedľa seba v rovnakej vrstevnici a nemusia byť ani v rovnakej výške. ,,Napríklad v Nemecku sa pruhy, ktoré nie sú vedľa seba, vyhnú kopcu, aby sa nemusel stavať tunel," porovnáva Matej.

Dostavbu diaľnice D1 však často zdržiavajú námietky, tak ako pri druhom levočskom úseku Jánovce – Jablonov, ktorý sa mal začať stavať na jeseň minulého roka. Diaľnicu štát nedal stavať firme Hand Ba DS s najlacnejšou ponukou, ale druhému v poradí – spoločnosti Eurovia. Tender však bude mať právnu dohru a aj keď Eurovia chce úsek postaviť za tri roky, termín sa môže posunúť.

V tomto roku by sa mali stavebné práce rozbehnúť aj pred Ružomberkom, medzi Turanmi a Hubovou. „Termín vypísania súťaže na zhotoviteľa cesty medzi Turanmi a Hubovou ešte nie je jasný,“ tvrdí hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík. Reč je o mimoriadne spornej diaľnici, pre nezhody s Európskou komisiou ťažko realizovateľnej. Štát sa s Bruselom a ochranármi prírody nevie zhodnúť na konečnej podobe diaľnice, či bude po celej dĺžke tunel Korbeľka alebo či sa postavia len dva – Rojkov a Havran. Aj preto chce rezort dopravy 14-kilometrovú diaľnicu rozdeliť na dva úseky a postaviť najskôr beztunelovú polovicu do Kraľovian.

Dôvodom sú eurofondy na diaľnicu, ktoré by mohli pre nestavanie prepadnúť. Ak sa však úsek nepodarí rozdeliť a nenaštartuje sa výstavba medzi Turanmi a Hubovou, zostane tam diaľničná diera. V roku 2017 by sa mal dobudovať osemkilometrový tunel Višňové, ak súčasná vláda nezastaví tender na výstavbu. „Obálky s cenovými ponukami na úsek Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala sa otvoria 5. júna,“ ubezpečuje Jánošík.

Prelomovým na D1 bude rok 2014, keď sa do užívania majú uviesť úseky Dubná Skala – Turany, prvý úsek Jánovce – Jablonov a Fričovce – Svinia. Oneskorená dostavba hrozí na ružomberskej štvorprúdovke medzi Hubovou a Ivachnovou. Stavať sa malo začať minulý rok, no v súčasnosti ešte nie je rozhodnuté ani o staviteľovi.

© Autorské práva vyhradené

93 debata chyba