Nečakaný návrat k drachme spôsobí krízu

Odchod Grécka z eurozóny nebol ešte nikdy tak blízko. Podľa českej ekonómky Markéty Šichtařovej zo spoločnosti Next Finance dnes netreba rozmýšľať nad tým, či Gréci opustia spoločnú európsku menu, ale akým spôsobom sa tak stane.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Šichtařová už v priebehu minulého roka upozorňovala, že Gréci nebudú súhlasiť s úspornými opatreniami a nakoniec opustia eurozónu.

Ako reálne vidíte odchod Grécka z eurozóny?
Dnes už môžeme takmer na sto percent počítať s odchodom Grécka z eurozóny. V nových júnových voľbách totiž zrejme ešte väčšiu podporu získajú strany odmietajúce šetrenie. Bez úspor Grécko nedostane ďalšiu pomoc a odchod tak bude nakoniec jediným riešením. Teraz je skôr dôležité, akým spôsobom to prebehne. Ak by sa odchod udial pokojným spôsobom ako pri rozdelení Československa, nemusel by to byť pre Európu až taký veľký problém. V opačnom prípade môže prísť minimálne na juhu Európy opäť k veľkej kríze.

Ako by vyzeral pokojný návrat k drachme?
Okolkovali by sa bankovky, dohodol by sa kurz, čas i podmienky gréckeho opustenia eurozóny. Banky, ktoré majú stále veľa investícií v gréckych dlhopisoch, by tak získali čas na obstaranie dodatočného kapitálu a pre finančný trh by odchod nebol nepríjemným prekvapením. Ako optimálne by som si v prípade dohody vedela predstaviť dva roky na vystúpenie z eurozóny. Žiaľ, takýto scenár nepovažujem za príliš reálny.

Prečo?
Gréci síce nechcú opustiť euro, ale zároveň odmietajú šetriť. Nakoniec tak môže prísť k zastaveniu pomoci pre Grécko, čo v reálnom živote znamená nedostatok peňazí na dôchodky či platy štátnych zamestnancov. Vzniknú nepokoje a situácia sa môže vyostriť až k revolúcii. Jedinou možnosťou, ako v takejto situácií získať peniaze, bude návrat k drachme, čo nebude bezbolestné. Nová mená bude prudko inflačná, ľudia v snahe neprísť o úspory budú vyberať vklady v bankách a meniť ich na doláre či zlato. Bude to veľmi ťažké pre grécky bankový systém.

Politici spoločne s bankármi tvrdia, že odchod Grécka nebude až taký veľký problém, keďže európske banky už vytvorili rezervy vo výške 75 percent gréckych dlhopisov. Ako bude teda na odchod Grécka reagovať zvyšok eurozóny?
Prácou politikov i bankárov je v prvom rade upokojovať situáciu na finančných trhoch. Ak Grécko nesplatí dlhy, stále je pri rýchlom vyostrení situácie najpravdepodob­nejším scenárom skolabovanie bankových systémov Talianska, Španielska, Írska, Portugalska, Francúzska a Cypru. Niektoré banky by dokonca mohli zbankrotovať a otázkou je, či ich v časoch šetrenia budú mať za čo domáce vlády zachrániť. V takejto situácii najskôr zasiahne Európska centrálna banka, a to napumpovaním lacných peňazí do ohrozených bánk. Nemusí to však zabrániť príchodu recesie, keďže banky si najskôr väčšinu lacných peňazí opäť uložia do ECB pre obavy o ďalší vývoj eurozóny. Prípadný odchod Grécka môže byť totiž len začiatkom a postupne by sa mohli pridať i ďalšie krajiny, čo vidím tak päťdesiat na päťdesiat.

Ako môže odchod Grécka zasiahnuť Slovensko?
Nemyslím si, že nejako radikálne, keďže Slovensko má euro môžu mierne vzrásť úroky pri štátnych dlhopisoch, nič dramatické však nepredpokladám.

Ľudia sa boja, aby v časoch neistoty neprišli o úspory.
V časoch neistoty je bezpečné dať peniaze do takých majetkových investícií, ktoré sa v prípade potreby dajú rýchlo a dobre predať. Pre bežných ľudí to môže byť stavebný pozemok, byt či dom. Navyše lacné peniaze, ktorými ECB rieši súčasnú krízu, skôr či neskôr spôsobia vyššiu infláciu, ktorá zníži hodnotu úspor, ale aj úverov. Ak nevyhľadávate riziko, rozhodne by som neodporúčala investovať peniaze na finančných trhoch prostredníctvom podielových fondov.