Už teraz je však podľa informácií Pravdy isté, že viac sa zdania bohatší ľudia, zvýšia sa dane pre banky a viac zaplatia aj fajčiari a majitelia luxusných nehnuteľností. Presné sadzby a ďalšie opatrenia by mali byť jasné v pondelok popoludní po stretnutí vlády s partnermi. Ešte predtým by úspornému balíčku malo dať zelenú užšie vedenie Smeru.
Balíček sa zatiaľ prikláňa k tomu, aby ľudia s príjmom nad 2 750 eur platili 25–percentnú daň. Ostatným zarábajúcim by mala daň zostať na úrovni 19 percent. Pri firmách sa uvažuje s 22– až 23–percentnou daňou pre spoločnosti s ročným základom dane nad 33 miliónov. Alternatívou k tomu je plošné zvýšenie dane z príjmov právnických osôb z 19 na 21 percent.
| Ako by sa mohol poskladať úsporný balíček na rok 2013 | |
| opatrenie | prínos (v mil. eur) |
| vyššia daň pre bohatšie firmy (23 %) | |
a ľudí (25 % pri zárobku nad 2 750 €/mes.) | +70 až 130
| daň z lukratívnych nehnuteľností |
(zrejme nad hodnotu 100–tis. €) | +150
| vyššie dane z alkoholu, tabaku a hazardu | +70 |
| vyššia banková daň | +70 |
| presunúť fond ochrany vkladov v bankách |
pod verejné financie | +200
| ponechanie koncesionárskych poplatkov | +80 až 160 |
| zrušenie niektorých dávok pre bohatých | +350 |
| lacnejšia prevádzka štátu (–10 %) |
a nižšie mzdy úradníkov (–5 %) | +200
| zavedenie registračnej dane z áut | +24 |
| Spolu | 1,2 až 1,4 mld. eur |
Plošné opatrenia sú však menej pravdepodobné, keďže vláda avizovala skôr snahu viac zdaniť bohatších. Ministerstvo financií zatiaľ pripravované kroky nekomentovalo. „Ešte cez víkend sa na konsolidačnom balíku bude pracovať. Konečná podoba vzíde po rokovaniach so sociálnymi partnermi,“ povedal Miroslav Šmál z tlačového odboru ministerstva.
Partneri vlády na rokovaniach vylúčili viaceré úvahy – ako napríklad plošný rast dane z príjmov pre bežných zamestnancov. „Je proti tomu politický odpor. Bol to len jeden z technokratických návrhov. Muselo by sa pristúpiť k zavedeniu vyššej odpočítateľnej položky, to by potom samotná daň nebola efektívna. Ak zvyšovanie, tak progresívne,“ potvrdil predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók.
Pôvodné plány Smeru počítali s tým, aby asi 28–tisíc ľudí s mesačným príjmom nad 2 750 eur platilo 25–percentnú daň a asi tridsať firiem s ročným základom dane nad 33 miliónov eur daň 22 až 23 percent. „O otázke percent budeme v pondelok rokovať. Je otázne, k akej zhode všetci dospejeme, keďže my principiálne nie sme za zvyšovanie daní. Sadzby by preto mali byť aspoň miernejšie,“ tvrdí Mihók.
Smer uvažoval v prípade bohatších aj o odobratí sociálnych dávok či zvýšení zdravotných odvodov. „Informácie o zvyšovaní zdravotného poistenia pre lepšie zarábajúcich nevidím reálne, keďže je to protiústavné. Každý má totiž nárok na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, preto takéto získavanie peňazí do štátneho rozpočtu určite nenájde u sociálnych partnerov podporu,“ tvrdí predseda OZ KOVO Emil Machyna.
Smer zvažuje tiež – vyššie dane pre konkurzných správcov s vysokými príjmami, vyššie zdravotné odvody pre bohatších ľudí, vyššiu DPH na luxusné tovary, daň z dividend, viac peňazí od štátnych podnikov, lepší výber daní.
V prípade nevyhnutnosti tiež Smer prehodnocoval – zníženie odvodov do 2. piliera z 9 % na 6 až 7 %, mimoriadny odvod firiem zo zisku, rast dane z príjmu z 19 % na 21 %
Vláda musí na budúci rok získať najmenej 1,2 miliardy eur. Aj s prioritami chce pritom kabinet nájsť až 1,5 miliardy eur. Na tento rok zase hovorí o potrebe zaplátať výpadok v štátnej kase v sume 300 miliónov eur. Balíček by tak mohol byť až na úrovni roka 2011, keď pravicová vláda schválila z hľadiska dosahov jednu z najtvrdších konsolidácií. Balíček vtedy zdvihol ceny, na druhej strane však do rozpočtu natiekli plánované peniaze a zadlžovanie krajiny začalo smerovať k lepšiemu.
Zo zvažovaných opatrení by teraz kabinet mohol najviac získať od bohatších ľudí cez daň z luxusných nehnuteľností, vyššie dane z príjmu, vyššiu DPH na luxusné výrobky a tým, že by im dával nižšie dávky. Následne by rozpočet mali viac naplniť banky cez vyššiu bankovú daň a cez začlenenie Fondu ochrany vkladov pod verejné financie, čím by po prípadnom krachu banky za vklady ručil len štát. Vyššie dane na cigarety, alkohol by spolu s ponechaním koncesionárskych poplatkov a úsporami mohli už dať potrebnú sumu.
Prípadné zdaňovanie bohatých by podľa samospráv malo ísť prioritne do kasy miest a obcí. Podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Turčányho zatiaľ samosprávy pri konsolidácii verejných financií ťahali za kratší koniec. „Vnímame potrebu konsolidácie a fakt, že niečo bude potrebné nechať štátu, ale peniaze z väčšieho zdanenia lepšie zarábajúcich by mali ísť prioritne obciam a mestám,“ hovorí Turčány.
Viac sa určite zdania aj cigarety. Minulá vláda schválila vyššiu daň od marca 2013, keď má škatuľka cigariet zdražieť asi o tri centy. Ministerstvo financií však zvažuje, že cigarety pôjdu hore už od septembra tohto roka.
Istým opatrením so zatiaľ otáznymi podrobnosťami je zdaňovanie luxusných nehnuteľností. Očakávaný výber na daniach bude podľa realitných maklérov otázny pre avizovanú odpočítateľnú položku. Daň sa nemá týkať buď časti rozlohy bytu, alebo časti trhovej ceny. Napríklad štát by mohol zdaniť len trhovú cenu nehnuteľnosti nad 100 000 eur, a to sadzbou 0,1 percenta.
„Pri odpočítateľnej položke 100 000 eur by sa to napríklad v Spišskej Novej Vsi týkalo 99 percent všetkých nehnuteľností. To znamená, že daň by platilo iba jedno percento vlastníkov luxusných nehnuteľností,“ tvrdí Martin Šumanský z realitnej kancelárie REMAX.
Práve vysoká odpočítateľná položka by spôsobila, že sa daň nedotkne väčšiny dvoj– a trojizbových bytov v periférnych častiach miest. „Zavedenie takejto dane preto nemá zmysel. Odhliadnuc od toho, že by šlo o dvojnásobné zdanenie, keďže nehnuteľnosti nadobúdajú fyzické osoby už zo zdanených peňazí,“ tvrdí Roman Špalda z Arthur Real Estate.