Vláda zároveň naďalej uvažuje, že ľudia zarábajúci viac ako 2 750 eur zaplatia po novom 25–percentnú daň. Pri firmách sa uvažuje s 22– až 23–percentnou daňou pre spoločnosti s ročným základom dane nad 33 miliónov eur. Medzi isté opatrenia s otáznymi sadzbami patrí tiež vyššia banková daň, daň z luxusných nehnuteľností a najnovšie aj zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera. V hre je podľa informácií Pravdy aj jedno opatrenie, ktoré sa doteraz príliš nespomínalo. Kabinet naďalej trvá na tom, že dodrží sľub znížiť defi cit verejných financií do roku 2013 na tri percentá výkonu ekonomiky.
Jednou z alternatív je aj plošné zvýšenie dane z príjmov právnických osôb z 19 na 21 percent. „Návrh nepočíta s takýmto zvýšením dane pre fyzické osoby. Podľa mňa je to spravodlivé, pretože všetky firmy budú platiť rovnako,“ povedal predseda OZ Kovo Emil Machyna na margo jedného z možných opatrení na konsolidáciu verejných financií.
Na utorňajšom stretnutí vlády s partnermi sa bude hovoriť aj o dohodách o vykonaní práce. Zástupcovia zamestnancov požadujú od vlády ich zrušenie. „Je to jeden z nástrojov na konsolidáciu, pretože pri dohodách štát stráca na nižších odvodoch. Dohody majú iba dva štáty, my a Česi. Ja si myslím, že by sa mali zrušiť a nahradiť skrátenými úväzkami,“ dodáva Machyna. Zamestnávatelia sú proti. Vláda avizovala, že pri nezhode partnerov rozhodne sama.
Analytik Next Finance Martin Prokop upozorňuje, že vláda dosiaľ nepovedala, ako chce škrtiť svoje výdavky. I keď šéf rezortu financií Peter Kažimír nedávno vyhlásil, že priestor na plošné škrty sa minul, analytici hovoria o tom, že vládne škrty by mali tvoriť až 70 percent z pripravovanej konsolidácie verejných financií.
„Pokiaľ sa budú zvyšovať dane, bude to mať negatívny dopad na spotrebu domácností. Tá sa totiž podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu omnoho viac ako samotný štát,“ konštatuje Prokop.
Podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa v tomto prípade platí, že príprava reforiem na výdavkovej strane a ich zavedenie je časovo náročnejší proces, než je príprava a zavedenie neodkladných príjmových opatrení. Aj v prípade viacerých iných krajín preto v prípade krátkosti času dostupného na konsolidáciu verejných financií vlády siahajú často najmä po príjmových opatreniach, ktoré sa dajú uskutočniť rýchlejšie a s predvídateľnejším finančným prínosom pre rozpočet.
„Slovensko sa po vlaňajšku ocitlo v situácii, kedy nemá čas na zdĺhavé teoretizovanie o ideálnych pomeroch medzi výdavkovými a príjmovými opatreniami, ale musí čo najrýchlejšie znížiť defi cit tými nástrojmi, ktoré sú aktuálne reálne k dispozícii,“ dodáva Vaňo. Potrebný budúcoročný úsporný balíček za najmenej 1,2 miliardy eur nemusí byť taký bolestivý aj vďaka lepším číslam exportu zo začiatku tohto roka.
Vláda zvažuje tiež vyššie dane z cigariet a alkoholu, zrušenie dávok pre bohatých, zachovanie koncesionárskych poplatkov či registračnú daň na autá.