Vláda sa zvyšovaniu DPH časom nevyhne

Zvyšujeme plošne daň firmám v čase, keď celá Európa ide skôr smerom zvyšovania dane z pridanej hodnoty. Je z pohľadu ekonomických výnosov a sociálnych dosahov rozumnejšie siahnuť na zdaňovanie spotreby?
Zdaňovanie spotreby je aj v ekonomických teóriách preferované pred priamym zdaňovaním príjmu občanov. Treba rozlišovať dosahy týchto dvoch druhov daní. Pri priamych daniach by mali byť preferované skôr nižšie sadzby, keďže nižšie zdanenie príjmov umožní vyššie investície a spotrebu. Na druhej strane vyššie zaťaženie nepriamymi daňami má výraznejší vplyv najmä na skupiny obyvateľstva s nižšími zárobkami, zo strany ktorých hrozí nižšia spotreba. Takáto situácia sa zvykne riešiť dvojitou sadzbou dane z pridanej hodnoty, kde znížená daňová sadzba sa môže využívať na základné potraviny a niektoré služby. Výnimkou nie sú ani nulové sadzby DPH. Momentálne máme zníženú sadzbu dane na lieky a knihy. Myslím si, že ak zvyšovať dane, tak nepriame a ponechať nižšie sadzby DPH na základné potraviny a energie.

Zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jedno percento by do štátnej kasy prinieslo 200 miliónov eur, vyššie zdanenie firiem takmer 370 miliónov. Hovoríte o neistom výnose, čo však pokles domácej spotreby pri zvyšovaní cien?
Pri zvýšení sadzby DPH o jedno percento nepredpokladám privysoké zníženie spotreby. Jedno percento by sa nemalo pretaviť do rastu cien v takom výraznom rozsahu, aby sa markantne znížila spotreba. Ako som už povedal, zvýšenie cien bude najcitlivejšie v nižších príjmových skupinách. Na druhú stranu si treba postaviť scenár podnikateľského subjektu, ktorý sa rozhoduje o investovaní v našom regióne, no vďaka najvyššej dani z príjmu v regióne V4, kde môžeme počítať s približne porovnateľnou pracovnou produkciou aj cenou práce, si zvolia inú cieľovú krajiny s výhodnejšími sadzbami. Naštartovanie investícií by napomohlo rastu ekonomiky, rozširovaniu výroby, rastu zamestnanosti a v tom prípade aj zvyšovaniu príjmov občanov a zvýšeniu spotreby.

Napríklad susedné Maďarsko nahradilo systém niekoľkých pásiem daní z príjmu fyzických osôb od 17 do 32 percent jednotnou sadzbou dane vo výške 16 percent, zároveň zaviedlo zníženú sadzbu dane z príjmu právnických osôb na úrovni 10 percent pre najmenšie firmy s obratom nižším ako 500 miliónov forintov. Hrozí, že slovenské firmy húfnejšie presmerujú aktivity do zahraničia?
Nemyslím si, že by slovenské firmy mali predpoklady na presun aktivít do zahraničia. Skôr by som videl negatívny scenár v prípadnom ukončení činnosti malých a stredných podnikov, spôsobeným najmä zvyšovaním dane z príjmu, a tým obmedzením prípadných ďalších investícií. Česká republika plánuje tiež zjednotiť v rámci reforiem verejných financií sadzby daní na 17,5 percenta. Možno by bolo zaujímavé zamyslieť sa nad podobným scenárom aj v podmienkach na Slovensku, namiesto odrádzania firiem od podnikania.

Konsolidácia verejných financií si podľa novej vlády okrem väčšieho zdanenia bánk a regulovaných podnikov vyžiada aj odvody zo zisku týchto subjektov. Dá sa na tieto zisky spoliehať?
Určite nie. Môže to spôsobiť nesplnenie stanovených príjmov, ktoré vláda očakáva. Je veľmi pravdepodobné, že firmy si budú optimalizovať zisky, najmä čo sa regulovaných podnikov týka. Pokiaľ ide o firmu, ktorá má naozaj vysoké zisky, má takisto aj vynikajúci tím daňových poradcov a účtovníkov, ktorí im účtovníctvo nastavia tak, aby to obišli. Priestor tam totiž v rámci legislatívy je.

Myslíte si, že tieto opatrenia, ktoré vláda nazýva dočasnými, sú teda liekom na znižovanie našej zadlženosti?
Priestor na ďalšie zvyšovanie je a bude. Skôr sa obávam toho, že zvýšenie dane nebude dočasné. Keď sa vláde zapáči, že má z toho stály príjem, a celé podnikateľské prostredie sa nastaví na tento systém, tak tieto dane sa do budúcna už znižovať nemusia, skôr naopak. Problémom je, že deficit musíme udržať na hranici troch percent dlhodobo, teda ho postupne ďalej znižovať. Ak by sme príjmy do štátneho rozpočtu znižovali, dlh bude rásť. Preto je možné, že časom pristúpi aj táto vláda napríklad k zvyšovaniu sadzby dane z pridanej hodnoty.

V čase vstupu do EÚ Slovensko veľmi aktívne prostredníctvom rôznych stimulov lákalo zahraničných investorov. Je priestor na stimuly aj v čase konsolidácie?
Podľa môjho názoru by stimuly pôsobili kontraproduktívne pre verejné financie. Na jednej strane zvyšujeme daňové zaťaženie, aby sme zvýšili príjmovú časť verejných financií, no na druhej strane by sme dali prípadné daňové úľavy potenciálnym investorom. Síce by to štát nič nestálo, no daňové úľavy predstavujú formu nákladov pre rozpočet verejných financií a tiež treba brať do úvahy skôr prioritu podpory rozvoja domácich podnikateľov, ako im sťažovať konkurenčné podmienky výhodami, ktoré by dostali zahraniční investori.

Ako inak kompenzovať práve nadnárodným spoločnostiam, ktoré u nás vytvárajú tisícky pracovných miest, tento nárast dane?
Ak už pôjdeme cestou zvyšovania daní a neponúkania stimulov, možnosti kompenzácie vidím najmä v ponúknutí transparentného prostredia s vysokou vymožiteľnosťou práva, nízkou mierou korupcie a prehľadnou legislatívou. Bohužiaľ, Slovensko tieto podmienky nastavením podnikateľského prostredia nespĺňa a bolo by potrebné riešiť aj tieto otázky. Problém je v tom, že Slovensko mení nastavenie daní a legislatívy každú chvíľu, teda s každou výmenou vlády, nevravím už napríklad o zmenách v druhom pilieri. Je to mätúce nielen pre domácich, ale najmä pre zahraničných investorov. Zoberte si firmu, ktorá mala záujem investovať pred dvoma rokmi na Slovensku, prišla kríza, mala obmedzené podmienky, odložila podnikateľské plány. Čo však uvidí, sú zmeny a jednoducho sem nepríde, pretože sa to v jednom kole mení.

Daň na úrovni 23 percent je pritom stále pomerne nízka, keďže priemer eurozóny je 26,1 percenta. Dá sa toto daňové zaťaženie porovnávať medzi krajinami?
Porovnávať sa dá, podstatné je, medzi ktorými krajinami nastavené podmienky porovnávame. Nemôžeme dať do pomeru Slovensko a Dánsko, keďže samotný ekonomický, sociálny a historický vývoj je taký odlišný, že sa reálne nedá adekvátne porovnanie spracovať. Ideálne na porovnanie by bolo vziať región V4 – postkomunistické krajiny s podobným vývojom a charakterom hospodárstva. V súčasnosti sme sa daňovými sadzbami nachádzali približne v priemere ďalších troch krajín, no zvýšená sadzba dane z príjmu nás dostane v porovnaní na čelo s najvyššou sadzbou.

Čo napríklad presúvanie eurofondov?
Presun do oblasti stimulácie podnikateľského prostredia nepovažujem za najvýznamnejšiu otázku problematiky využitia eurofondov. Na Slovensku sú dôležitejšie oblasti, ktoré by potrebovali podporu, ako je zamestnanosť mladých, renovácia školstva a zdravotníctva či riešenie problémov s dlhodobo nezamestnanými. Zároveň by takýto presun potreboval schválenie Európskej komisie, ktorému predchádza dlhodobý proces vyjednávaní a obhajovaní. Tiež si myslím, že by prišli protesty z okolitých krajín, ktoré by mohli mať problém s tým, že by sme konkurencieschop­nosť našich domácich podnikov riešili priamymi stimulmi zo štrukturálnych fondov.

Prikláňate sa k návrhu zvyšovania daní pre lepšie zarábajúcich?
Solidarita by mala fungovať. Ak by sme to však brali čisto z ekonomického pohľadu, pozerajúc na čísla, uťahovanie opaskov by sa malo týkať všetkých. Dnes je nastavený systém tak, že je akoby podporovaná nezamestnanosť, a to nehovorím teraz len o sociálnych dávkach. Pred časom som sa rozprával s jedným ruským ekonómom, ktorý hovoril o tom, že jedine čínsky model prežije, teda bez sociálneho zabezpečenia a sociálnych dávok. Je tam však veľké vykorisťovanie, nízke platy, chudoba. K niečomu podobnému pristupovalo Grécko a videli sme reakcie ľudí. Takisto boli protesty v Anglicku pri zvyšovaní školného, v Česku pri návrhu školného, mohol by som uvádzať množstvo ďalších. Ľudia nemajú pocit, že by sa mali výnimočne dobre bez toho, aby štát poskytoval sociálne zabezpečenie. Určite by som však prihliadal na zásluhovosť. Nehovorím o rómskej komunite, ktorá tvorí tri percentá z odvádzaných sociálnych dávok. Najmä mladí ľudia majú dnes väčší priestor nepracovať, ako pracovať.

Súhlasíte ako ekonóm s tvrdením, že kto vytvára najväčší zisk, musí byť automaticky aj viac zaťažený daňou, ako je to v prípade bánk? Nejde už o priveľkú záťaž, keď vezmeme do úvahy aj mimoriadny odvod zo zisku, ktorý navrhuje pre banky vláda?
Nesúhlasím s takým tvrdením, pokiaľ ide o zaslúžený zisk. V našich podmienkach neboli banky zasiahnuté finančnou krízou tak ako na Západe, a preto im nebolo potrebné poskytnúť ani finančnú pomoc. Prostriedky, ktoré predstavujú ich zisk, získali z vlastnej činnosti a investícií. Na druhej strane si treba položiť otázku, či sú poplatky adekvátne, či nie sú úvery predražené, či nie je priveľká zadlženosť obyvateľstva. Je už na každom klientovi, či bude služby banky využívať alebo nie. Samotné veľké zisky bánk by mali byť použité na investície formou poskytovaných úverov podnikateľským subjektom a tým naštartovať investície. Je to rovnaký princíp ako pri iných formách podnikania. Zisk premietnutý do investícií by mal byť ideálnou základňou pre rast a vyššie zdaňovanie príjmov ako ideálnu cestu z toho dôvodu nevidím.

Aké možnosti majú banky, aby si kompenzovali tento výpadok zisku?
Banky predstavujú podnikateľské subjekty a ako také majú hlavnú prioritu dosiahnutie zisku. Vzhľadom na fakt, že v bankovom sektore nie je taká výrazná konkurencia ako v iných odvetviach a poplatky za poskytované balíky je možné medzi bankami nastaviť veľmi podobne s miernymi rozdielmi, počítam, že banky v princípe využijú formu zvýšenia cien za balíky služieb, prípadne znížia množstvo produktov ponúkaných v balíku bez zmeny ceny. Ďalším prípadným opatrením by mohlo byť zdraženie poskytovaných úverov, zníženie výnosov alebo v extrémnom prípade presun niektorých služieb do zahraničia. Zároveň, ak by prišlo k miernemu zvýšeniu cien za služby, nepočítam, že by nastal veľký odlev klientov. Bezhotovostný styk, ktorý banky okrem iného zabezpečujú, predstavuje veľmi pohodlnú formu platieb pre klienta a pre pár centov určite banky meniť nebudú.

Bude slovenský bankový trh menej atraktívny pre potenciálnych investorov?
Nemyslím si, že by na Slovensku hrozili vysoké straty pre tunajšie banky. Otázny je skôr vstup nových bankových inštitúcií na slovenský trh. Vysoké zadlženie spôsobené vstupnými nákladmi a očakávania budúcich ziskov, ktoré by v prvých rokoch, keď by tieto subjekty mali platiť vysoké odvody, boli nahradené skôr stratou, by mohli takéto subjekty odradiť, prípadne dostať do problémov s likviditou.

Vláda deklarovala, že chce ísť prorastovou cestou vymanenia sa z dlhov. Nestopne práve zvyšovanie daní v konečnom dôsledku rast?
Podľa môjho názoru tieto opatrenia rast nestopnú, skôr ho spomalia na určitý čas. Ideálne by bolo dočasné zvýšenie daní s budúcim vrátením sa na pôvodné hodnoty. Z dlhodobého hľadiska sa ekonomické subjekty a trh novým podmienkam prispôsobia, no nárazovo pôsobí väčší počet opatrení skôr odradzujúco ako povzbudzujúco, a to nielen pre domáce subjekty, ale aj zahraničie.

Analytici neprestajne hovoria o priestore na výdavkovej strane, politici oponujú, že možnosti takejto konsolidácie sa minuli a ďalšie škrty by ohrozili chod štátu. Znamená to, že krajina už funguje efektívne?
Priestory na výdavkovej strane určite existujú, či už pri zlučovaní viacerých úradov, znižovaní počtu štátnych zamestnancov, poklese počtu rozpočtových organizácií, znižovaní platov poslancov alebo celkovej redukcii počtu poslancov. Tieto opatrenia však znamenajú najmä šetrenie na ,,vlastnom dvore", a to zase nie je veľmi populárne medzi politikmi. Na druhej strane vyzerajú súčasné opatrenia atraktívne najmä pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva, pretože ,,trestáme bohatých", čo musí byť určite správny krok.

Môže sa Slovensko pri konsolidácii verejných financií spoliehať na hospodársky rast?
Vieme, že za posledné tri roky nastalo toľko zmien a neočakávaných vplyvov, s ktorými nepočítal hádam nijaký ekonóm, že spoliehať sa na rast jednoducho nie je možné. V Českej republike napríklad bola pôvodná predikcia rastu 2,8 percenta na tento rok, v súčasnosti to klesá na úroveň 0,8 percenta. Oni majú pritom rovnakú závislosť od exportu ako my, domáca spotreba je nízka. Pokiaľ neposkytneme kvalitné prostredie pre investorov v krajine, nemôžeme sa spoliehať na rast, investície ani na zisky.