„Napríklad na oblasť dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti Rómov sme navrhli inkluzívny trh (vznikli by nové typy firiem, ktoré by získavali od štátu zákazky verejným obstarávaním. Tie firmy by si najímali dlhodobo nezamestnaných za trhovú cenu práce a vykonávali by služby, ktoré sa aj teraz robia – údržba exteriérov a podobne), namiesto aktivačných prác. Navrhli sme orientáciu našej ekonomiky na striebornú ekonomiku (výroba tovarov a služieb pre starnúcu západoeurópsku populáciu). Žiadna krajina sa zatiaľ na túto oblasť nešpecializuje, ak by sme to skúsili, určite by sme boli úspešní. Navrhli sme aj pôžičky pre vysokoškolákov, aby študovať mohli všetci, vysokoškolák by si zobral pôžičku, vyštudoval by. Ak by sa zamestnal na Slovensku a platil dane, tak by sa mu zaplatené dane započítali do splátky pôžičky,“ uviedol Páleník.
Menšia korupcia znižuje potrebu ozdravovať
Prečo vláda nešetrí na sebe, koľko toho premrhala na odmenách, posťažoval sa jeden z čitateľov v online diskusii.
„Cez verejné financie prechádza asi 40 percent HDP, čo sú obrovské sumy, v tomto samotné platy alebo odmeny tvoria malú položku, ale ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy, majú byť príkladom. Zvyšovanie výdavkov má dve hlavné oblasti. Prvou sú peniaze, ktoré idú dovnútra štátnej sféry, teda na úradníkov, a druhá oblasť sú výdavky, ktoré idú mimo vlády – zdravotníctvo či nezamestnanosť. Naozaj je divné, keď pracovníčky na úrade práce hovoria, že sociálne dávky vyplácajú vo väčšej výške, ako je ich plat,“ konštatoval Páleník.
Šedá a čierna ekonomika môžu tvoriť na Slovensku až 10 percent HDP, uviedol Páleník. Pokiaľ ide o korupciu, tak by politici mali začať podľa Páleníka sami od seba.
„Pri korupcii sú dvaja, jeden dáva, jeden berie a ten čo berie, je väčšinou politik. Súčasná vláda deklaruje boj proti korupcii, môžeme jej len držať palce. Ak by daňové úniky a korupcia boli menšie, tak by ozdravné opatrenia boli menšie, resp. žiadne,“ uviedol.
**Európa si nakoniec poradí **
Niektoré opatrenia sa dajú zhodnotiť s časovým odstupom. „Pred rokom sme prihlásili projekt s názvom Máme sa lepšie? Chceli sme zhodnotiť vývoj životnej úrovne od roku 1989, projekt neprešiel, asi to nie je pre niekoho dobrá téma. Ak ide o efekty daňových zmien a iných reforiem, vždy potrebujú niekoľko rokov. Efekty sa dajú odhadnúť, keď reformy nesprevádzajú ďalšie reformy. V našom prípade bolo veľa reforiem naraz, riešime to v rámci dizertačnej práce, uvidíme, ako sa nám to podarí. Ale zaujíma nás to,“ odpovedal Páleník.
Na konštatovanie čitateľa, že slovenskí politici nedokázali v minulých dvadsiatich rokoch riadiť štát bez dlhov, Páleník uviedol: „V porovnaní s inými krajinami sme celkom úspešní. V roku 1992 sme boli nová krajina, malá vnútrozemská, podobná Moldavsku. Kde je teraz Moldavsko a kde sme my?“
Zdravý sedliacky rozum podľa čitateľa hovorí, že na dlh sa nedá večne podnikať a žiť, Európa sa vyčerpala, ako teda ďalej?
„Na dlh, ktorý sa použije na užitočné veci, sa teoreticky žiť dá, ale málokomu sa to tak darí. Áno, EÚ vo všeobecnosti žije na dlh, ale nielen EÚ, ale aj USA a rozvojový svet. Ja som optimista, EÚ je najväčšie ekonomické zoskupenie na Zemi a verím, že si nakoniec poradí,“ uviedol Páleník. Európa má veľmi zložité mechanizmy rozhodovania, ktorých výhoda je, že zabránia hrubým chybám a postupne život nájde vhodné riešenia, dodal.
Gréci nerobia efektívnu terapiu
V súvislosti s Gréckom uviedol, že dnešnými očami sa ukazuje, že Grécko malo byť „odídené“ z eurozóny skôr, bolo by to lacnejšie, ale dodal, že po vojne je každý generál.
„Pred 9 mesiacmi som navštívil Grécko, bol som tam na konferencii, ktorá sa venovala situácii v Grécku, v Bruseli som rokoval o tejto téme, robil som matematicko-ekonomický model IS-LM-BP. Vidím tam dva hlavné problémy. 1. Gréci si v skutočnosti nepriznali chyby v hospodárskej politike, neurobili si objektívnu diagnózu stavu a preto ani nerobia efektívnu terapiu. 2. Podľa našich analýz ekonomika Grécka je v zvláštnom stave, ekonomická teória tomu hovorí pasca. V teórii je známa investičná pasca, pasca likvidity. V tejto súvislosti som definoval nový ekonomický pojem fiškálna pasca,“ povedal Páleník.
V ťažkých časoch sú potrební kvalitní odborníci. „Taliansko je v zložitej ekonomickej situácii, majú vládu na čele s Montim, ktorý je technokrat, nevkladá do toho veľa emócií, nezohľadňuje voličské hlasy a verím, že Taliansko vyvedie z marazmu. V Španielsku je pravicová vláda, ktorá sľubovala razantné racionálne kroky, ale zohľadňuje hlasy voličov. Mám obavy o ich hospodárstvo,“ dodal Páleník.
Pýtali ste sa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.Odpovede na všetky otázky si môžete prečítať TU