Ministerstvo financií má totiž podľa poslednej makroprognózy pripravené opatrenia na podstatne vyššej úrovni. Rezerva dosahuje až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu, čo je asi 600 miliónov eur. Ministerstvo uvažuje, že tieto peniaze by mohli ísť na priority vlády. Minister financií Peter Kažimír však ešte v apríli hovoril, že na priority je potrebných asi 300 miliónov eur.
V hre sú teda možnosti, že vláda dá na priority viac ako sa plánovalo, alebo sa od niektorých bolestivých opatrení ustúpi. Definitívne napríklad neboli schválené zmeny v druhom pilieri či nárast odvodov pre zamestnancov. V hre sú napríklad ústupky pri zvyšovaní odvodov pre zamestnancov.
„Odhad disponibilných prostriedkov na priority vlády vychádza z posledného prognózovaného rastu hrubého domáceho produktu, ktorý sa môže zmeniť. Zároveň treba podotknúť, že ešte neboli schválené všetky konsolidačné opatrenia vlády, ktorých finálna podoba by mohla výslednú sumu znížiť,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc.
Podľa analytikov by sa niektoré opatrenia mohli zmierniť. Ak by mal byť balík peňazí na priority na úrovni 0,8 percenta výkonu ekonomiky, vláda by mala zrejme na míňanie viac peňazí, ako to bolo v minulosti.
„Neviem či balík (peňazí na priority) už niekedy taký veľký bol. Uvítal by som, keby sa potom niektoré opatrenia radšej nerealizovali a ekonomike by sa mohlo ľahšie dýchať,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Ak by vláda na priority dala 0,8 percenta HDP, konsolidácia by reálne prebehla najmä na príjmovej strane, keďže všetky opatrenia na výdavkovej strane by sa takmer rovnali sume, ktorá by išla na priority. Nová vláda chce však pre krátkosť času konsolidovať predovšetkým na strane príjmov.
„Vzhľadom na to, že vláda všetky konsolidačné opatrenia sústreďuje na príjmovú stranu, nepredpokladám, že od nich upustí a radšej dodatočné prostriedky vyberie a prerozdelí. Ale nemyslím si, že je to optimálne riešenie,“ konštatuje Gábriš. Viacerí analytici na druhej strane pripúšťajú, že napríklad príjmy z daňových únikov či cielených úspor sú dlhodobejšie a štát sa na ne už v roku 2013 spoliehať nemôže.
Vo vzťahu k prípadným ústupkom vláda napríklad ešte stále nepovedala, ako chce zdaniť nadštandardne bohatých. Uvažuje sa, že 25– percentná daň z príjmov fyzických osôb bude od hranice príjmu mierne nad tritisíc eur a vymeriavacie základy na odvodové stropy sa zjednotia na štvornásobok až päťnásobok priemernej mzdy. Ako tieto opatrenia dopadnú, sa rozhodne zrejme tento týždeň.
„I keď si premiér urobil z odborárov akoby spojencov, stále majú veľký priestor ovplyvniť konečnú podobu konsolidačných opatrení. Majú veľa možností, aby si vydobyli svoje požiadavky, ako napríklad cestou nejakých protestov,“ hovorí politológ agentúry Polis Ján Baránek. Podľa jeho slov je priestor na zmeny najmä v tých bodoch, o ktorých vláda v rámci Rady solidarity zatiaľ nerokovala.
Úspory vlády sú podľa niektorých ekonómov potrebné vzhľadom na stále pretrvávajúcu krízu v eurozóne .„Ak by sa napríklad časom predsa naplnili prognózy vystúpenia Grécka z eurozóny, štát by musel hľadať okrem spomínaných 600 miliónov navyše viac ako dve miliardy,“ tvrdí ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Scenár pracujúci s odchodom Grécka z eurozóny totiž počíta s tým, že rast slovenského hospodárstva by sa po ňom tento rok priblížil k nule a na budúci rok by sa ekonomika prepadla o štyri percentá. Slovensko by si tak podľa Baláža bez dodatočnej rezervy muselo neskôr na trhoch požičiavať za oveľa vyššie úroky ako doteraz, čím by sa v konečnom dôsledku predražil štátny dlh.