Starnutie ľudí je príležitosťou pre ekonomiku

Doteraz predstavila vláda Roberta Fica opatrenia nutné na konsolidáciu verejných financií, čo v jej podaní znamená predovšetkým zvyšovanie daní. Budúci týždeň by však mal kabinet povedať, ako chce podporiť slovenské hospodárstvo. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Viliama Páleníka by sa Slovensko malo orientovať predovšetkým na striebornú ekonomiku, ktorá produkuje výrobky a služby pre populáciu v staršom veku.

Viliam Páleník

Autor: Ľuboš Pilc

Ak sa pozriete na balíček konsolidačných opatrení, ktoré predstavila slovenská vláda, smerujeme tým k rastu?
Treba pripomenúť, že na tieto kroky majú mandát od voličov. Už pred voľbami sa predsa hovorilo o zvýšení miery prerozdelenia a solidarity. Na druhej strane, v záujme celej spoločnosti a samotnej vlády je dosahovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Brusel však hovorí jasne, že je potrebné, aby sme znížili deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu do konca roka 2013. Zvyšovaním daní sa nedajú zabiť dve muchy jednou ranou, toto je chyba týchto stabilizačných opatrení.

Prekvapili vás niektoré z opatrení?
V dobrom? Ani nie. No nemilo ma prekvapil fakt, že sa diskutuje o znížení odpočítateľnej položky na manželku/manžela. Je to jedno z najškodlivejších opatrení, s ktorým vláda prišla, a je to prekvapujúce práve preto, lebo aj tí menej zarábajúci týmto ešte stratia.

Ak porovnávate okolité krajiny, je teraz správne mať takú vysokú daň z príjmu fyzických a právnických osôb?
Sadzby, ktoré sa zavádzajú tak pri lepšie zarábajúcich, ako aj bohatších firmách, nie sú takého rozsahu, aby spôsobili katastrofické scenáre, aké predpokladajú niektoré podnikateľské organizácie či samotní analytici. Samozrejme, hospodársky rast to nepodporí.

Premiér Róbert Fico sa nedávno vyjadril, že napríklad daň z príjmu právnických osôb môže byť len dočasná…
Vláde sa zapáči, že má z toho stály príjem, podnikateľské prostredie sa nastaví na tento systém, nevidím reálne, že by to vrátili na pôvodnú sadzbu. Máloktorá vláda by to urobila.

Na najbližšej Rade solidarity sa chce vláda už zamerať na prorastové opatrenia. Na čo by sa Slovensko v rámci rastu malo zamerať?
Niektoré kroky vlády v tomto smere boli už medializované. Napríklad, že časť daňových príjmov štát presmeruje na posilnenie kapacity Eximbanky. Tieto opatrenia by sa však mali prelínať so striebornou ekonomikou. Ďalšou dôležitou oblasťou sú eurofondy na roky 2014 až 2020, kde by sme sa takisto mali zamerať na projekty podporujúce nielen znalostnú, ale aj spomínanú striebornú ekonomiku.

Hovoríte o striebornej ekonomike. Čo pod ňu spadá?
Pojem strieborná ekonomika je odvodený od strieborných, resp. šedivých vlasov starších ľudí. Začína sa o nej hovoriť čoraz častejšie, pretože v západnej Európe je momentálne veľký problém práve so starnutím populácie. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne sa rodilo veľmi veľa detí, ale v ďalšom období pôrodnosť klesla. Povojnové deti sú v dôchodkovom veku a ich detí, ktoré by mali pracovať, je menej. Severné Porýnie-Vestfálsko (štvrtá najväčšia spolková krajina Nemecka, pozn. red.) je typické priemyselné jadro Nemecka, kde sa asi najväčšmi prejavilo starnutie obyvateľstva po druhej svetovej vojne a kde sa zrodila myšlienka nepozerať sa na starnutie ako na hrozbu verejných financií, ale ako na určitú ekonomickú šancu. Ak si rozdelíme populáciu na mladších ako 55 rokov a na ľudí nad touto hranicou, tak je to momentálne presne polovica. A tu sa dostávame na koreň veci. Práve tým, že Európa ako taká starne, mení sa aj spotrebiteľské správanie, kupujú sa iné výrobky a využívajú sa iné služby, ako sme momentálne nastavení pri mladšej generácii.

Tvrdíte teda, že so starnutím populácie vzniká potreba meniť štruktúru ekonomiky?
Určite. Ekonomika musí prejsť štruktúrnymi zmenami, ktoré sú však veľmi zložité. Každý výrobca vie vo svojej oblasti vyrobiť menej alebo viac, ale už je zložitejšie, ak sa výrobca odevov musí preorientovať napríklad na výrobu zdravotných pomôcok. Samozrejme, niečo to aj stojí. So starnutím sa však naša produkčná sféra bude musieť v najbližšom období popasovať. Momentálne máme v Európe viac ako 200 miliónov ľudí nad 55 rokov.

Týka sa problém starnutia aj Slovenska?
Týka sa nás oveľa viac ako západnej Európy. V 70.¤rokoch sa totiž u nás začala presadzovať politika zvyšovania pôrodnosti a bola aj úspešná. Dnes majú títo ľudia vyše 50 rokov. Keď však tieto „Husákove deti“ pôjdu do dôchodku, budú sa o nich musieť postarať porevolučné deti, ktorých sa však rodilo veľmi málo. O tých 20 rokov predpokladám, že problém starnutia u nás bude preto mimoriadne vážny. Čím je ekonomika vyspelejšia, tým viac starne. Životný štýl nepustí, dnes si ľudia nezakladajú rodiny do takej miery ako kedysi, prvoradá je kariéra. Ďalším rizikom pre Slovensko je fakt, že sme malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika. Tri štvrtiny našej výroby vyvážame do zahraničia. A práve v západných krajinách tento proces prispôsobovania sa potrebám starších ľudí už prebieha. Obávam sa, že ak naši výrobcovia a poskytovatelia služieb nenaskočia na tento vlak, o niekoľko rokov im ujde, čo naša ekonomika silno pocíti.

U nás je momentálne najsilnejšia výroba automobilov. Badať trend orientácie na staršieho užívateľa už teraz?
Zaujímavé je, že viaceré svetové koncerny si dali striebornú ekonomiku ako jednu z priorít svojho biznisu. Vyrábajú sa napríklad vo veľkom tzv. vany s elektronickými bezpečnostnými systémami, ktoré sú prispôsobené požiadavkám starších. Aj naše automobilky nabiehajú na túto výrobu. Ľudia to však veľmi nevnímajú, pretože z marketingového hľadiska sa spotrebiteľom predkladajú tieto výrobky pre starších bez akéhokoľvek prívlastku, pretože sa to pokladá ešte za dehonestujúce označenie a mohlo by to v konečnom dôsledku odradiť kupujúcich. Zo psychologického hľadiska si totiž aj starší kúpi výrobky s označením pre mladších, ale nikto z nás akoby sa nechcel zaradiť do staršej kategórie spotrebiteľov. Po týchto výrobkoch by takisto nebol dopyt ani zo strany mladých.

Ktoré odvetvie ešte vykročilo cestou orientácie na starších?
Zmeny badať aj v technológiách. U nás sme už nastúpili aj na trend výroby televízorov pre starších, ktoré sú vyrobené tak, že majú jednoduchšie ovládanie, väčšiu obrazovku, dokonca technológia pokročila natoľko, že nebudú nemusieť pri sledovaní televízie potrebovať okuliare. Takisto nábytok, dnes už vidíme čoraz väčšiu ponuku polohovacích postelí, ktoré sú určené pre staršie ročníky. Samozrejme, veľmi dôležitou oblasťou je cestovný ruch ako kúpeľníctvo a vôbec turistika ako taká.

Pre firmy na Slovensku však zrejme naši dôchodcovia nie sú kľúčovými spotrebiteľmi z pohľadu dopytu…
Samozrejme, hovorím predovšetkým o starších ľuďoch zo západu, kde smeruje väčšina našej výroby. Naši najväčší odberatelia ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, ale aj Veľká Británia či Švédsko starnú a budú výrazne starnúť v nasledujúcich rokoch, preto je orientácia na starších mimoriadne dôležitá. Orientácia na Čínu je tiež zaujímavá, keďže krajina zaviedla politiku jedného dieťaťa, teda o pár rokov bude mať aj ona problém.

Európa bude mať možno v nasledujúcich rokoch k sebe oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým. Niektoré krajiny navrhujú vytvoriť z Európskej únie jednotný štát podľa vzoru Spojených štátov amerických. Je tento plán reálny?
Nepáči sa mi na celom návrhu práve skutočnosť, že s ním prichádzajú najmä krajiny, ktoré sú momentálne v problémoch, ako sú napríklad Taliansko či Španielsko. Práve predstavitelia zadlžených krajín sú na pôde Európskych inštitúcií v poslednej dobe najaktívnejší, čo sa týka podobných návrhov na zlučovanie či väčšiu solidaritu celej únie. Z môjho pohľadu je to nedôveryhodné, pretože je to v súčasnosti v ich prospech. Je namieste, ak to presadzujú krajiny, ktoré dlhodobo dobre hospodária a snažia sa o stabilizovanie situácie. Aj napriek tomu si nemyslím, že riešením je, aby tento model pripravil o moc terajších šéfov štátov a vlád a zaviedol v Európskej únii demokratický systém ako v jednom štáte.

Ak by sa neskôr rozdelila Európa na silnejších a slabších, kde vidíte Slovensko?
Podľa nášho doterajšieho vývinu patríme do prvej ligy, ako bolo už viackrát spomínané z úst niektorých slovenských politikov. Naozaj sme začali po rozdelení Česko-Slovenska ako postkomunistická krajina bez nejakého medzinárodného kreditu, ako aj bez know-how štátnych inštitúcií. Za posledných dvadsať rokov sme urobili v tomto veľký pokrok smerom vpred, sme v podstate na úrovni iných krajín, ktoré nemali takéto, nazvime to ťažšie začiatky. Zaslúžili by sme si preto, aby sme boli zaradení medzi lepšie krajiny, pretože nás dnešná pozícia Slovenska stála veľa úsilia. Otázne je, či v tej snahe zotrváme aj nasledujúcich desať rokov, pretože po reformách, akými prešla táto krajina, by si ľudia už zaslúžili, aby si tú dvadsaťročnú snahu užili.

Myslíte si, že odsúhlasením eurovalu si Slovensko pozíciu v skupine silnejších zaistilo?
Brusel už žije inými problémami, nie je to stred záujmu európskych politikov. Na stole je otázka bankovej únie či spoločných eurobondov. Samozrejme, že by bolo prekvapením, ak by Slovensko euroval neschválilo, zaujalo by to pozornosť Bruselu. Naše schválenie eurovalu sa berie za dotiahnutie starších vecí a pokračovanie v doterajších záchranných opatreniach únie. Samozrejme, vyslali sme Európe signál, že sme dôveryhodný partner.

Ak by došlo k vytvoreniu Spojených štátov európskych, trvalý euroval by sa zmenil na Európsky menový fond. Zmenil by sa aj princíp jeho fungovania?
Kedysi bola napríklad snaha, aby krajiny, ktoré požiadajú o pomoc, stratili všetky rozhodovacie právomoci. Neskôr sa už hovorilo, že by malo ísť iba o časť z nich. Nemyslím si napríklad, že sa to udeje, ak nastanú zmeny vo fungovaní Európskej únie ako takej. Trvalý euroval by len zmenil oficiálne názov, to by bolo všetko. Čo by sa mohlo časom zmeniť, je prístup v poskytovaní pomoci zadlženým krajinám, rozlišovanie miery vlastného zavinenia. Ak sa krajina dlhodobo zadlžuje prílišným plytvaním verejnými zdrojmi, solidarita zo strany ostatných krajín by mala byť v menšom rozsahu. Dominový efekt zadlženosti krajín je práve v tom, že štáty majú istotu podpory únie.