Šramko: Alternatíva k eurozóne a EÚ neexistuje

Tvrdí, že Európska komisia by mala získať väčšie právomoci vo vzťahu k národným rozpočtom, aby stabilizovala situáciu v eurozóne. Podporuje zavedenie dane z finančných transakcií za predpokladu, že by platila globálne. Nový predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že projekt únie zašiel tak ďaleko, že sa nedá prerušiť.

Ivan Šramko

Autor: Robert Hüttner

Každý deň sa na ľudí valia informácie o zhoršujúcej sa situácii v eurozóne, o ďalšej vlne krízy. Ako vnímate situáciu v Európe vašimi očami?
Situácia nie je dobrá, viaceré krajiny Európskej únie, ale aj iné vyspelé krajiny sveta sú opäťv recesii a nedarí sa im získať späť dôveru finančných trhov, s ktorou stabilita súvisí. Prijímané opatrenia sú nedostatočné a pomalé. Treba si však uvedomiť, že ak chceme hovoriť o stabilite a prosperite Európy, tak dnes neexistuje žiadna alternatíva k eurozóne a Európskej únii ako takej. Nemyslím si, že by mohlo a malo dôjsť niekedy k rozpadu eurozóny, pretože projekt únie je tak rozvinutý a je v ňom investovaného obrovské množstvo ekonomického a politického kapitálu že nikto rozumný si nemôže želať rozpad. Spôsobilo by to všetkým krajinám nesmierne ekonomické a politické problémy. Koniec eurozóny by znamenal koniec Európskej únie, a to žiaden rozumne zmýšľajúci európsky politik nechce. Spôsob ako o situácii informujú média nie je vyvážený, a aj oni prispievajú k horšiemu vnímaniu situácie akou v skutočnosti je.

Niektorí ekonómia napríklad tvrdia, že zadlženému Grécku by pomohlo, aby z eurozóny vystúpilo a vrátilo sa k starej mene…
Návrat grékov k drachme by Grécku v tejto situácii vôbec nepomohlo, a bol by teoreticky možný len po zavedení mimoriadnych ekonomických a politických opatrení, ktoré by výrazne a dlhodobe negatívne dopadli na celú grécku spoločnosť, ekonomiku a životnú úroveň. Pokiaľ krajina nemá dobrý ekonomický základ a nie je konkurencieschopná, tak iná mena nič nevyrieši. Pre Grécko je najlepšia cesta spolupracovať s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom, a hľadať spoločne opatrenia na postupné vyriešenie obrovského dlhu krajiny a ekononického rastu.

Česi sú už tradične v pozícii „euroskeptikov“, práve oni hovoria o výhode vlastnej meny v týchto ťažkých časoch.
Na základe mojich skúseností z krajín ktoré majú vlastnú menu vidím významne viac nevýhod ako výhod vo vlastnej mene. Hodnota českej koruny je podobná ako pred krízou, takisto odhad rastu českej ekonomiky pre tento a budúci rok je horší ako u nás. Ich menová politika sa výrazne neodchyľuje od menovej politiky Európskej centrálnej banky s úlohou zabezpečovať cenovú stabilitu a nie stabilitu výmenného kurzu. Ani v krajinách, kde sa tamojšia mena prudko oslabila, ako napríklad v Maďarsku, nepriniesla ani konkurenčnú výhodu ani ekonomický rast. Devalváciou meny sa nevyriešia problémy v ekonomike, ak stráca konkurencieschop­nosť a produktivitu. To by mohlo prinieť len krátkodobý efekt. A navyše, je úplne jasné že meny v krajinách mimo Európskej únie sa nevyvíjajú podľa želaní politikov alebo potrieb krajiny ale podľa toho, ako to vidia finančné trhy, a tie majú iné ciele ako centálne banky a vlády.

Júnový summit riešil predovšetkým samotnú podstatu únie a budúce smerovanie eurozóny. Čo považujete za jej slabú stránku?
Jeden z najväčších problémov eurozóny je v súčasnosti obrovská neistota a nedôvera finančných trhov, ktoré financujú dlhy jednotlivých krajín. Z toho vyplýva, že Európska únia musí urobiť zásadné rozhodnutia, ktoré ukľudnia situáciu a ukážu, že projekt spoločnej meny a únie má perspektívu. Musí ukázať snahu budovať Európsku úniu ako dlhodobý projekt s koordinovanou činnosťou a dodržiavaním dohodnutých pravidiel a disciplínou a musí odstrániť predovšetkým obrovskú zadlženosť. Ak to dokáže, tak verím, že sa trhy opäť začnú správať racionálne, pretože teraz vystupujú voči niektorým krajinám neadekvátne. Dobrým príkladom iracionálneho správania sa trhov je Taliansko, ktoré vykonalo významné konsolidačné opatrenia, má primárny prebytok vo verejných financiách a napriek tomu trpí neistotou pri finacovaní svojho dlhu.

Summit dostal označenie kľúčový. Za posledný rok však politici a médiá označovali takýmto prívlastkom každé stretnutie vrcholných politikov…
To je pravda, že takmer všetky summity od konca 2008 sú označované za kľúčové. Významne to dramatizujú média. Bez ohľadu na to, ako nazveme ten summit, ako som spomínal, je dôležité zastabilizovať finančné trhy prijatím zásadných opatrení pri riadení Európskej únie. Politici by mali dohodnúť aj na úlohe Európskej centrálnej banky v systéme. Centrálna banka je podľa mňa inštitúcia, ktorá zabezpečuje stabilitu v tejto situácii, na druhej strane sa nevyhnutné vyjasniť jej úlohu ako veriteľa poslednej inštancie. To má samozrejme zmysel len ak vlády jednolivých krajín budú dodžiavať dohody a zlepšia koordináciu a disciplínu.

Čo je potrebné na to, aby sa tá prapríčina problému, ako ste ju nazvali, vyriešila?
Očakávam, že sa bude zlepšovať koordinácia najmä vo fiškálnej oblasti. Predovšetkým by mala Európska komisia získať väčšie právomoci vo vzťahu k národným rozpočtom. Mnohí kritizujú podmienky, za ktorých vzniklo euro, no z môjho pohľadu boli správne nastavené. Keby sa dodržiavali pravidlá Paktu stability a rastu , tak v súčasnej dobe nie je eurozóna v takých problémoch. Pravidlá boli síce správne nastavené, štáty ich však nedodržiavali. Právomoci by preto mali získať tie inštitúcie, ktoré sú mimo politických štruktúr v jednotlivých krajinách. Celá história eurozóny je spojená s nedodržiavaním dohodnutých pravidiel, na začiatku to boli aj veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko a aktuálne až na tri kajiny nedodržiavajú pravidlá ani ostatné krajiny vrátane Slovenska. Zásadné právomoci vo veciach rozpočtu krajín by preto mala získať europska komisia, aby mohla zasiahnuť a prípadne vetovať rozpočet pred tým, ako je schválený v národnom parlamente. To by posilnilo dôveru v udržateľný vývoj jednotlivých štátov.

Je to v praxi možné vzhľadom k výrazným ekonomickým rozdielom v EÚ? Hovorí aj o vytvorení funkcie spoločného európskeho ministra financií, ktorý by mal dohliadať na jednotlivé rozpočty krajín…
Myslím si, že výrazné ekonomické rozdiely medzi krajinami vôbec nie sú prekážkou toho, aby fungovali v menovej únii ak je dobre koordinovaná fiškálna politika. Keď si vezmeme Spojené štáty americké, tie majú ešte výraznejšie ekonomické rozdiely medzi štátmi a nikdy nikto nespochybňoval funkciu alebo dôležitosť doláru ako jednotnej meny používanej na celom území Štátov. Pozrite sa aj na návrhy ruského prezidenta alebo prípravy na spoločnú menu v oblasti perského zálivu kde chcú vytvoriť menovú úniu bez ohľadu na ekonomické rozdiely medzi jednolivými karjinami. Nie som zástancom vytvárania ďalších inštitúcii funkciu ministra financii môže zabezpečovať bez problémov Europska komisia.

O pomoc žiada momentálne aj pomerne veľká ekonomika, Španielsko. Pomoc tamojším bankám odhadol nezávislý audit na 62 miliárd eur. Hrozí, že sa krajina stane druhým Gréckom?
Myslím si, že takýto scenár nenastane. Španielska ekonomika je silnejšia, flexibilnejšia. Majú rozvinutejší vyspelejší priemysel a cestovný ruch. Španielsko robilo dlhodobo zodpovednú finančnú politiku, ich dlh je stále na relatívne nízkej úrovni, keď to porovnávame s Gréckom. Problém majú v bankovom sektore a preto musia dostať pomoc na dosplnenie kapitálu problémových bánk.

Nemecko začalo intenzívnejšie presadzovať zavedenie dane z finančných transakcií. Ako môže finančný sektor prispieť k vyriešeniu krízy, ktorú do značnej miery spôsobil?
Pri návrhu takúto daň zaviesť by som bol opatrný, pretože záťaž, ktorú dostávajú komerčné banky cez mnohé kanály je obrovská, špeciálne v strednej a východnej Európe, kde sú banky podstatným zdrojom pre možný ekonomický rast. Je to príliš veľká záťaž, najmä nové pravidlá kapitálovej primeranosti a prudké zvyšovanie daňí tvoria zvyšujúce sa požiadavky na kapitál a likviditu, ktoré zmenšujú možnosť bánk poskytovať úvery a tým brzdia ekonomický rast. Tým pádom sú obmedzení aj samotní klienti týchto bánk, pretože napríklad nedostanú nové úvery, alebo ich dostanú ťažšie a drahšie. Ďalšia daň by z pohľadu rastu ekonomiky situáciu zhoršila.

Mohli by finančné inštitúcie následne presunúť svoje aktivity mimo EÚ?
Myslím si, že áno. Ak by sme mali zavádzať podobnú daň, v takej podobe, ako ju pred časom navrhoval G20 alebo Medzinárodný menový fond (tzv. Tobinovu daň) mala by sa týkať všetkých veľkých bánk a vybraných transakcii a mala by sa zaviesť globálne. Týkalo by sa to krajín vrátane Európskej únie aj Spojených štátov amerických, Veľkej Británie či ázijských krajín. Len týmto spôsobom sa dá zabrániť tomu, aby sa finančné transakcie nepresúvali do regiónov, kde nie sú banky touto daňou zaťažené. Otázkou pri transakčnej dane je aj načo by mala vlastne slúžiť. Ak by výnos smeroval napríklad na vytváranie spoločného rezervného fondu na riešenie budúcich bankových kríz, tak v tomto prípade je to prijateľné. Avšak s tým, že by túto daň mali platiť tie finančné inštitúcie, ktoré krízu spôsobili svojimi rizikovými špekuláciami. Ide predovšetkým o veľké investičné banky a ich špekulatívne investície a „inovatívne produkty“. Slovenské banky však takéto špekulatívne transakcie nevykonávali.

Európa čoraz častejšie hovorí o zavedení spoločných eurobondov. Pomohlo by to zadlženým krajinám dostať sa z krízy?
Prvý návrh, ktorý sa objavil v súvislosti so zavedením spoločných eurobondov hovoril o tom, že jednotlivé krajiny budú musieť splniť veľmi prísne kritériá na to, aby mohli vôbec emitovať takýto spoločný eurobond, alebo sa vôbec zúčastňovať na takejto emisii. Emitovanie eurobondov by nevyriešilo fakt, že niektoré krajiny dnes majú problémy s financovaním vlastných dlhov. Pokiaľ by boli zavedené prísne pravidlá emitovania eurobondov, tak sa emisie ani nebudú môcť zúčastňovať. Ďalší návrh však hovorí o tom, že by sa vytvorili eurobondy na spoločné infraštrukturne projekty. To považujem za vhodný návrh, pretože by to potvrdilo, že Európska únia a eurozóna má perspektívu a orientuje sa aj na dlhodobé spoločné projekty.

Niektoré krajiny navrhujú vytvoriť z Európskej únie jednotný štát podľa vzoru Spojených štátov amerických. Malo by ísť o model spolkového štátu podobného tomu americkému – s dvojkomorovým parlamentným systémom a priamo voleným prezidentom EÚ. Tento model by pripravil o moc terajších šéfov štátov a vlád a zaviedol v EÚ demokratický systém ako v jednom štáte. Čo na tento návrh hovoríte?
Ďalšia integrácia je potrebná. Keď si vezmete akým spôsobom Slovensko vyťažilo zo svojho vstupu do Európskej únie, vidíme, ako sa zmenila štruktúra ekonomiky, aký má krajina potenciál ďalšieho rastu, je evidentné, že ďalšie posilnenie väzieb na väčšie a silnejšie krajiny je dôležité. Obávam sa, že najmä tie veľké krajiny nebudú ochotné sa vzdávať istej suverenity. Kedže toale nie je oficiálny návrh nemá zmysel mu prikladať veľkú váhu a špekulovať o jeho obsahu

Ak by sa neskôr rozdelila Európa na silnejších a slabších, kde vidíte Slovensko?
Pre nás je dôležité, aby sme spolupracovali s tými krajinami, ktoré pre nás tvoria kľúčových obchodných partnerov a sú schopní do krajiny priniesť nové investície, pracovné miesta a tým vyššiu životnú úroveň. To musí byť náš prvoradý záujem

Aký bude mať dopad kríza na rozširovanie eurozóny?
Ak sa podarí situáciu zastabilizovať, tak projekt spoločnej meny sa bude naďalej pokračovať a eurozóna sa bude rozširovať. Ďalšími kandidátmi na vstup sú predovšetkým ďalšie pobaltské krajiny a Polsko ktoré síce nesplňajú zatiaľ podmienky ale majú snahu ich čo najskôr splniť a do únie vstúpiť.