Studnica informácií pre verejnosť a zrkadlo pre vládu či ježko v nohaviciach súčasnej vládnucej politickej garnitúry. Aj takéto pomenovania dostal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý má zabrániť tomu, aby sa vláda naďalej neprimerane zadlžovala. Zastaviť v míňaní by ich mala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá by naplno mala začať fungovať na jeseň. Jej nový šéf Ivan Šramko tvrdí, že ambiciózny je už tohtoročný plánovaný deficit verejných financií na úrovni 4,6 percenta výkonu ekonomiky.
Dlhová brzda sa podľa zákona spustí, ak dlh dosiahne 50 percent
HDP, čo môže byť asi na úrovni dlhov 7 000 eur na občana. Hrozí tento
scenár Slovensku?
Bude veľmi dôležité, ako sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt krajiny,
pretože nad tým je možná menšia kontrola ako nad samotnými výdavkami
štátu. Podľa môjho názoru takýto scenár zatiaľ v tomto roku
nehrozí.
Ak by vláda zadlžovala ďalej, museli by si politici zmraziť platy
či schváliť vyrovnaný rozpočet, čo by znamenalo veľké škrty. Ak by dlh
dosiahol až 60 percent, vláda by musela požiadať parlament o dôveru.
Prečo je nutné v tejto dobe zavádzať „bič“ na jednotlivé
vlády?
Je dobré, že limit dlhu verejnej správy a pravidlá sú prísne nastavené a
zákonom sa vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť. Dôležité je pozerať
sa aj na dlhodobé dosahy prijímaných opatrení na konsolidáciu verejných
financií. Doterajšie skúsenosti sú také, že pri existujúcom systéme sa
vlády sústreďovali predovšetkým na krátkodobé ciele a nevyužili ,,dobré
časy", teda obdobie vysokého rastu, na vytvorenie dostatočných rezerv na
„zlé časy“. Ak chceme mať dobré podmienky pri financovaní nášho dlhu,
musíme mať dôveru investorov, a takéto zákonné pravidlá ju určite
podporia.
V niektorých krajinách sú však rozpočtové pravidlá ešte
prísnejšie.
Sú krajiny, kde má rada dokonca právo veta na schvaľovanie rozpočtu, je to
aj príklad Maďarska. Považujem to však za príliš veľkú právomoc pre
radu, pretože samotné schvaľovanie rozpočtu musí byť v demokratickej
krajine zodpovednosť vlády a parlamentu. Boli predsa demokraticky zvolení,
ľudia si ich vybrali aj na spravovanie ich financií. Sú aj krajiny, kde rada
robí akéhosi poradcu vlády, to však nie je prípad Slovenska.
Považujete vládou plánovaný verejný deficit na tento rok na
úrovni 4,6 percenta výkonu ekonomiky za dostatočne ambiciózny? Niektorí
ekonómovia ho považujú za privysoký.
Čím ambicióznejšie, tým lepšie. Z môjho pohľadu je cieľ dosiahnuť
4,6 percenta v tomto roku ambiciózny. Treba si však uvedomiť, že situácia
v Európskej únii, ale aj v iných krajinách je nestabilná, tak už aj
relatívne malý dlh môže spôsobiť, že krajina sa dostane veľmi rýchlo do
problémov. Dobrým príkladom toho bolo Írsko, teda ukazuje sa, že aj
zodpovedné krajiny v oblasti verejných financií môžu nakoniec žiadať
o medzinárodnú pomoc. Najnovšie je to napríklad Španielsko. Menšie a
otvorenejšie ekonomiky, ako je Slovensko, sú pritom ešte citlivejšie. Sme
závislí od toho, aby zahraniční investori, ktorí financujú naše dlhy,
mali v nás absolútnu dôveru. Musíme preto ukázať, že konsolidácia
verejných financií je rýchla a že sme nastúpili na cestu nízkeho
deficitu.
Je primerané, že budúcoročný balíček, ktorým má deficit
klesnúť pod tri percentá HDP, sa naplní z dvoch tretín cez príjmy, a teda
vyššie dane, a z jednej tretiny cez vládne úspory?
Ideálny pomer úspor neexistuje. Môžeme hovoriť o tom, čo by bolo
optimálne, ale je dôležité pozerať na realitu. Ak sa majú dosiahnuť
výrazne úspory vo verejných výdavkoch na základe štrukturálnych reforiem,
trvá to dlhší čas. Pokiaľ je potrebné prijímať opatrenia, ktoré
znížia deficit verejných financií a prispejú k splneniu prísnych
rozpočtových cieľov do roku 2013, tak to sa nedá postaviť na dlhodobých
štrukturálnych zmenách, ktoré prinesú požadovaný efekt až za pár rokov.
Každá krajina je však iná a musí takisto zhodnotiť, aké opatrenia už
boli prijímané v predchádzajúcom období, povedzme za posledné dva až
štyri roky, čo všetko je ešte možné vykonať a ako rýchlo je možné
prijímať opatrenia na výdavkovej stránke, ak nechceme len plošne
škrtať.
Opozícia, ale aj niektorí ekonómovia upozorňujú, že vláda sa
zameriava na príjmy a menej šetrí na sebe…
Nerád by som to takto hodnotil. Rada sa nesmie dostať do polohy, aby robila
rozhodcu či sudcu medzi rôznymi ekonomickými názormi vlády a opozície.
Samozrejme, že je dôležité, aby boli prijímané opatrenia tak, aby boli
akceptované Európskou komisiou, ako aj Eurostatom, aby boli považované za
opatrenia, ktoré prinesú dlhodobejší výsledok. Treba si počkať na prvú
správu rady, ktorá vyjde v decembri tohto roka, v ktorej budeme monitorovať
vývoj verejných financií a zhodnotíme dosah opatrení tejto vlády.
Čo v prípade, ak zistíte, že financie sa nevyvíjajú podľa
avizovaných plánov vlády?
Vláda nie je viazaná názorom rady. To, čo odprezentujeme, nie je nejaký
príkaz, je to len náš názor. Spôsob, akým rada vznikla, zaručuje, že
nikto nemôže naše stanoviská spochybniť. Ak by sa prekročili stanovené
limity, zákon presne určuje postup, opatrenia a sankcie. Zodpovednosť za
prijatie opatrení na nápravu je výlučne v rukách vlády a
Národnej rady.
Prečo ste prijali ponuku dohliadať na hospodárenie
krajiny?
Musím povedať, že vznik rady a vôbec prijatie ústavného zákona
o rozpočtovej zodpovednosti bol dôvod, prečo som sa po čase vrátil do
verejného života na Slovensku. Je to po mnohých rokoch prvý
„ekonomický“ zákon, ktorý bol prijatý konsenzom v Národnej rade. Dáva
to veľkú dôveryhodnosť nielen samotnému zákonu, ale aj inštitúcii ako
takej. Nestala sa predmetom politických konfliktov medzi koalíciou a
opozíciou, za takýchto podmienok prijatia sa nám do budúcnosti bude oveľa
lepšie pracovať. Pre mňa osobne bolo dôležité aj to, že členovia rady
sú volení ústavnou väčšinou v parlamente, majú oveľa väčšiu
legitimitu, ako keby boli volení jednoduchou väčšinou.
Aký je prínos rady?
Nebudeme mať nijaké výkonné právomoci. Ide vlastne o orgán na
monitorovanie a hodnotenie bežného vývoja verejných financií a ich
dlhodobej udržateľnosti, ale aj plnenia cieľov vlády. Rada dohliada na to,
či sa plnia pravidlá rozpočtovej zodpovednosti.
Rada má byť teda akousi studňou informácií pre verejnosť a
zrkadlom pre vládu. Máme tomu rozumieť tak, že vláda neprichádza
s pravdivými informáciami o stave verejných financií a v stanoviskách
zavádza?
Ešte krajšie to pomenoval súčasný minister financií, ktorý nás označil
za „ježka v nohaviciach“ súčasnej vlády. Nechcel by som však povedať,
že naším príchodom sa vyriešia všetky problémy. Prispejeme však k tomu,
že verejné financie budú pod nezávislou kontrolou, naše hodnotiace správy
sa stanú dobrým predpokladom transparentnejšieho fungovania štátu.
Ako sa dá zaručiť transparentnosť?
Už len spôsob, akým vznikla, zaručuje jej transparentnosť. Aj samotné
personálne obsadenie hovorí o nezávislosti tejto inštitúcie. Vezmite si
mená ako Ľudovít Ódor a Michal Horváth, ktorí spoločne so mnou budú
v rade pôsobiť. Ide o nezávislých ekonómov, ktorí nemajú nijaké
politické dresy. Osobne som takisto nikdy nepatril k žiadnej vládnej
garnitúre. Okrem nás tam budú ešte ďalší desiati nezávislí odborníci,
ktorí sa určite nebudú vyberať podľa politickej príslušnosti. Celé
financovanie rady bude schvaľované Národnou bankou Slovenska, ktorá je už
zo zákona nezávislá inštitúcia. Teda ani cez finančný tok nebude možné
zasahovať do fungovania inštitúcie. Napríklad v Maďarsku, kde takáto
inštitúcia už naplno funguje, boli náznaky zneužívania politickou mocou
práve preto, že im peniaze schvaľovala samotná vláda.
Koľko bude stáť chod rady?
Osobne sa budem snažiť, aby sme mali čo najnižšie náklady. To, s čím
počítal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je suma na úrovni dvoch
miliónov eur ročne. Neočakávam, že to bude až takáto veľká suma.
Rozpočet sa však bude schvaľovať až na jeseň.
Ivan Šramko
V roku 1980 skončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, na
fakulte riadenia. Od roku 2002 do 2004 zastával post viceguvernéra Národnej
banky Slovenska, v roku 2005 bol vymenovaný do funkcie guvernéra. Do
minulého roka pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec pri OECD.
Najnovšie bude dozerať na hospodárenie štátu ako nový predseda Rady pre
rozpočtovú zodpovednosť. Je ženatý, má tri deti.
FLOG farebná príšera... | VARECHA Kysáčske klobásy |
takym ako kazdy cerveny. D e b i l
Rada ma troch clenov a rozpoctet 2
Držím palce Rade pre rozpočtovú
hospodarske noviny prave pisu ze slovensko...
...môže mať niekto väčšie ambície,...
Celá debata | RSS tejto debaty