Z rozpočtovej diery ekonomika nevyrastie

Doterajší výber daní bol ovplyvnený časovými posunmi odpočtov a technickými problémami finančnej správy na začiatku roka, tvrdí analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Pri plátaní rozpočtu sa podľa neho netreba spoliehať na lepší hospodársky rast krajiny.

27.07.2012 06:11
Euro, peniaze, mince Foto:
Ilustračné foto
debata (7)

Čo bolo podľa vás hlavnou príčinou zhoršenia daňových príjmov štátu?
Pri niektorých položkách je to zrejme spôsobené technickým problémom vo finančnej správe, teda problémom s dátami. Sú kolísavé, prípadne nesedia s vývojom makroprostredia. Týka sa to najmä dane z pridanej hodnoty. Je to problém, o ktorom sa nejaký čas vie a zrejme ide aj o daňové podvody. Výber DPH, ktorá závisí od spotreby, ju totiž nekopíruje. Takže niekde bude problém, ktorý sa odhaduje celkovo na jednu miliardu eur. Na ilustráciu, to by bola takmer celá suma, alebo jej väčšia časť, v akej ide vláda konsolidovať verejné financie. Inými slovami, ak by sa nám podarilo odstrániť daňové úniky, nemuseli by sme si až tak uťahovať opasky.

Aký teda očakávate vývoj domácej spotreby, ako sa to odzrkadlí na výbere DPH?
Spotreba bude utlmená. Oproti predchádzajúcim predpokladom sa však čaká, že balík fiškálnych opatrení priamo zasahujúci disponibilné príjmy bude menší. Všetko bude závisieť od ďalšieho vývoja ekonomiky a trhu práce, ako aj formy a štruktúry konsolidačných opatrení. Náš ekonomický vývoj je však závislý od zahraničného dopytu a vývoj externého prostredia je momentálne veľmi neistý. Takisto máme vzhľadom na náš historický štandard pomerne vysokú mieru úspor. Uvidíme, aký bude vývoj tu, čiastočne sa dá spoliehať, že časť negatívneho dosahu konsolidačného balíčka bude financovaná z úspor, ktorých miera je v posledných povedzme dvoch rokoch veľmi vysoká, teda jedna z najvyšších za dekádu.

Väčší výpadok na daniach oproti februáru tohto roka majú aj mestá a obce. Predpokladáte, že bude musieť štát zasiahnuť aj v tejto oblasti?
Zrejme budú musieť najprv hľadať vlastné rezervy, možno aj pristúpiť k zvýšeniu miestnych daní alebo úsporným opatreniam. Predpokladám, že až potom by prišlo k nejakému zásahu štátu, ak by sa to nepodarilo vyriešiť.

Stále tvrdíte, že je potrebné šetriť na strane výdavkov štátu. Ako by sa to dalo urobiť v tomto roku? A koľko by to podľa vašich prepočtov mohlo priniesť?
Keďže už máme za sebou takmer sedem mesiacov roka, je už pomerne ťažké zosekať výdavky tak, aby to bolo markantnejšie viditeľné už v tomto roku. Najlepšie by sa to asi dalo cez viazanie výdavkov. Nie je to však dlhodobé riešenie. Treba začať seriózne hľadať rezervy, aby sa dalo cez výdavkovú stranu viac ušetriť aspoň v ďalšom období. Zamyslieť sa nad chodom a efektivitou rôznych štátnych inštitúcií, či nie sú v systéme duplicitné činnosti, ktoré sa dajú obmedziť a podobne. Ak sa nevytvorí na jednotlivé rezorty ekonomický tlak, asi ťažko začnú hľadať vnútorné zdroje.

Do akej miery sa má spoliehať vláda pri plátaní dlhu na hospodársky rast?
Rast máme síce vzhľadom na okolnosti v Európe relatívne slušný, ale jeho štruktúra až taká priaznivá nie je. Najmä pre výber daní. Sme stále závislí najmä od externého dopytu, ktorého vývoj je veľmi neistý. Predstihové ukazovatele naznačujú zhoršenie ekonomického vývoja v eurozóne, eventuálne až možnosť recesie už v druhej polovici tohto roka. Následne by sa to mohlo dotknúť aj nás. V Číne by mohlo prebehnúť takzvané mäkké pristátie, teda voľnejšie spomaľovanie doteraz silného ekonomického rastu, čo by bolo fajn vzhľadom na postupný rast našich obchodných kontaktov s touto krajinou. Okrem toho v konsolidácii budeme musieť pokračovať aj po roku 2013. Takže radšej sa pripraviť na horšie a potom to možno považovať za „neočakávaný“ príspevok k ďalšej konsolidácii.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba