Ministerstvo financií potvrdilo, že rovnaká suma zatiaľ chýba aj v rozpočte na rok 2013. Kým prvú dieru v štátnej kase vláda už sčasti zaplátala, druhú musí vyriešiť do októbra, keď sa bude schvaľovať budúcoročný rozpočet.
„Zostávajú nám dva mesiace na to, aby sme predložili návrh rozpočtu do parlamentu, aby sme našli 500 miliónov na tento rok a dodatočných 500 miliónov na rok budúci,“ povedal minister financií Peter Kažimír po mimoriadnom rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala otázkou, odkiaľ vziať dodatočné peniaze.
Stámilióny na rok 2013 chýbajú napriek tomu, že vláda už zostavila úsporný balíček s 22 opatreniami, ktorým sa zvýšia viaceré dane a stopnú vládne výdavky.
Za schodkami na tento aj budúci rok je najmä nižší výber dane z pridanej hodnoty oproti plánom minulej vlády. A to z dôvodu cezhraničných nákupov či kolapsu vo výbere daní z úvodu tohto roka. Tohtoročný výpadok chce vláda zaplátať cez vyššie dane pre banky, regulované firmy, fajčiarov a tiež cez úspory a krátenie výdavkov na ministerstvách.
V prípade budúceho roka Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií potvrdil výpadok príjmov z daní a odvodov na úrovni 320 miliónov eur. Minister Kažimír však hovorí až o pol miliarde eur. Opozícii sa údaje o výpadku za tento aj budúci rok nepozdávajú. Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) tvrdí, že vláda o diere v rozpočte zavádza verejnosť.
„Dňa 17. júla Medzinárodný menový fond odhadol tohtoročný defi cit Slovenska na 4,3 percenta. Toto číslo vtedy z vedenia ministerstva financií nikto nenapadol a teraz tu z ničoho nič máme dieru 500 miliónov eur,“ tvrdí Štefanec.
Ministerstvo však trvá na tom, že ak by vláda v tomto roku neprijímala dodatočné opatrenia, tohtoročný defi cit verejných financií by nedosiahol plánovaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu, ale by sa blížil až k 5,3 percenta výkonu ekonomiky. V takom prípade by sa ešte viac zvyšoval dlh krajiny, na čo by ľudia doplatili v budúcnosti.
Aj budúcoročný rozpočet bude vláda musieť podľa Kažimíra zostavovať nanovo. Prijaté opatrenia nestačia. Na konsolidáciu verejných financií by sa mali poskladať najmä bohatší. Vyššiu daň budú platiť bohatí a bohatšie firmy, zvýšia sa aj odvody pre živnostníkov. Vláda ponechala aj koncesionárske poplatky. Prispieť k tomu, aby sa diera v rozpočte neprejavila na náraste dlhov krajiny, majú aj nové dane pre regulované energetické či telekomunikačné podniky. Vládny kabinet takisto odsúhlasil, aby sa odvody do druhého piliera znížili z deviatich na štyri percentá už od septembra tohto roka, čo prinesie štátu približne 40 miliónov eur. V tomto roku sa takisto zvýši daň z tabaku.
Problémom je, že ministerstvá požadujú na rok 2013 na priority až 1,9 miliardy eur. Ministerstvo malo na priority pripravených voľných 300 miliónov eur a podobnú sumu ako rezervu. Daňový výpadok však aj tieto plány narušil.
Cez vyššie príjmy podľa analytika už peniaze nie je možné získať. „Na príjmovej časti rozpočtu považujem možnosti za vyčerpané. Síce by i naďalej mohlo byť zaťažované obyvateľstvo a podniky vyššími daňami, odvodmi i poplatkami, ale takéto opatrenia by boli neprípustné nielen z politického, ale aj ekonomického a ľudského hľadiska,“ myslí si Igor Kiss z Inštitútu hospodárskej politiky. Vo výdavkovej časti treba podľa neho prehodnotiť „potrebné a nepotrebné“ výdavky na chod ministerstiev.
Ministerstvá však tvrdia, že šetriť nemajú kde ani tento, ani budúci rok. Niektoré rezorty namietajú, že nebudú môcť poskytovať služby a výkony v plnom rozsahu. Napríklad rozpočet rezortu pôdohospodárstva sa dodatočne v tomto roku zvýši v dôsledku veľkého sucha, ktoré postihlo tohtoročnú úrodu. Rezort podľa jeho hovorkyne Magdy Tóth Želeňákovej nemá vo svojom rozpočte voľné finančné zdroje na úhradu škôd a zastabilizovanie trhu a bez podpory vlády nebude schopný sám vyriešiť vzniknutú situáciu.
„Priestor na rýchle plošné škrty je v súčasnosti veľmi obmedzený, významnejšie a nesystémové krátenie výdavkov by mohlo mať za následok sťaženie prístupu k spravodlivosti,“ tvrdí zase hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Janka Zlatohlávková. Ministerstvo práce zase tvrdí, že charakter úloh plnených ministerstvom pri platnej legislatíve nedáva ani zákonný priestor na prípadné redukcie výdavkov.