Slovensko za Českom zaostáva aj po 20 rokoch

Slovensko ani po takmer 20 rokoch od rozdelenia spoločného Československa svojho suseda z Českej republiky v ekonomických ukazovateľoch nedobehlo. Aj keď sa postupne približuje.

Česko-slovensko, československo
Ilustračné foto

Podľa najčastejšie používaného ukazovateľa, úrovne hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, v parite kúpnej sily Slovensko v minulom roku zaostávalo o 7 percentuálnych bodov. Kým v Českej republike dosahuje HDP na hlavu 80 % priemeru Európskej únie, na Slovensku to bolo iba 73 %.

„Síce sa susedom z Česka stále pozeráme na chrbát, k priemeru únie sa ale približujeme rýchlejším krokom. Po rozdelení spoločného štátu bola totiž východisková situácia Slovenska oveľa horšia ako v prípade Českej republiky,“ konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Ako ďalej vyplýva z analýzy Poštovej banky, úroveň HDP na obyvateľa nie je jediným ukazovateľom, v ktorom za Českou republikou zaostávane. Je to napríklad aj úroveň platov, keďže nezarábame ani 80 % z toho, čo Česi. Priemerná mzda v hospodárstve totiž na Slovensku vlani dosiahla 786 eur, kým v Českej republike to bolo 994 eur.

Podľa Sadovskej totiž naše hospodárstvo aj v tomto smere prešlo po revolúcii väčšími otrasmi ako to české. „Kým naši susedia reálnu úroveň miezd z revolučného roku 1989 dosiahli už v roku 1996, tak našinci si na to museli počkať ďalších 11 rokov a reálne zarobili rovnako ako v čase novembrovej revolúcie až v roku 2007,“ uviedla.

Česi sú však k Európskej únii bližšie nie len úrovňou hospodárstva, ale aj cenovou hladinou. Kým ceny slovenských tovarov a služieb vlani tvorili 72 % z európskeho priemeru, české dosiahli 77 % priemeru únie. Rozdiel je však v štruktúre cien v oboch krajinách. Česi totiž napriek tomu za najbežnejšie spotrebné výdavky, ako potraviny, oblečenie či spotrebnú elektroniku zaplatia menej ako Slováci. Spravidla tiež lacnejšie tankujú.

Tradične najvýraznejší rozdiel medzi oboma krajinami sa podľa Poštovej banky eviduje pri porovnaní úrovne nezamestnanosti. Kým slovenská ekonomika ukončila minulý rok s mierou harmonizovanej nezamestnanosti vo výške 13,6 %, u našich západných susedov nedosiahla ani polovičnú úroveň, keď zaznamenali nezamestnanosť 6,7 %. „Slovensko má navyše evidentný a v rámci Európskej únie najmarkantnejší problém s dlhodobou nezamestnanosťou. Bez práce dlhšie ako jeden rok sú totiž až dvaja z troch nezamestnaných Slovákov,“ tvrdí Sadovská s tým, že v Českej republike tento problém taký výrazný nie je a miera dlhodobej nezamestnanosti tam dosahuje len niečo vyše 40 %.

Štúdium, jazyky, počítač, vzdelanie

Digitálna éra má pomôcť Európe opäť rásť

25.10.2014 10:00

Európski lídri, ktorých uplynulých päť rokov zamestnávali úsporné opatrenia, sa chcú teraz zamerať na rast pracovných miest.

rubeľ, Rusko, Moskva

Lacná ropa môže zapríčiniť pokles ruskej ekonomiky

25.10.2014 09:47

Ruská ekonomika by v budúcom roku mohla klesnúť, ak ceny ropy zostanú na súčasnej nízkej úrovni, uviedol Alexej Uljukajev.

Mochovce

ČEZ má problém s Mochovcami, môžu zmariť predaj elektrární

24.10.2014 20:39

Bez vyriešenia neistôt a rizík okolo jadrovej elektrárne Mochovce sa bude česká spoločnosť ČEZ zdráhať predložiť ponuku na Slovenské elektrárne​​.

Štúdium, jazyky, počítač, vzdelanie

Digitálna éra má pomôcť Európe opäť rásť

25.10.2014 10:00

Európski lídri, ktorých uplynulých päť rokov zamestnávali úsporné opatrenia, sa chcú teraz zamerať na rast pracovných miest.

rubeľ, Rusko, Moskva

Lacná ropa môže zapríčiniť pokles ruskej ekonomiky

25.10.2014 09:47

Ruská ekonomika by v budúcom roku mohla klesnúť, ak ceny ropy zostanú na súčasnej nízkej úrovni, uviedol Alexej Uljukajev.

ebola, USA

Dva americké štáty zaviedli pre ebolu karanténu pre zdravotníkov

25.10.2014 09:30

New York a New Jersey začali umiestňovať do karantény zdravotníckych pracovníkov vracajúcich sa zo západoafrických krajín zasiahnutých ebolou.

Ukrajina, voľby

Ukrajinci si vyberajú v hmlovine sľubov

25.10.2014 07:00

Je to tak trochu volebná demokracia afganského či irackého strihu s veľmi malou dávkou volebnej demokracie západoeurópskeho typu, charakterizoval politológ Oskar Krejčí ukrajinské parlamentné voľby.