Minister dopravy Ján Počiatek (Smer) ich totiž zatiaľ o fázovaní projektu, ktorým sa má zabrániť prepadnutiu eurofondov, oficiálne neinformoval.
„Do tejto chvíle nebol projekt podaný na posúdenie komisiou, preto sa komisia nemôže ani vyjadriť, či fázovanie schváli,“ potvrdila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Rezort dopravy pritom ani nie pred mesiacom pre denník Pravda povedal, že s Bruselom rokujú. „Ministerstvo dopravy v súčasnosti rokuje s Európskou komisiou o možnosti rozdelenia projektov na dve fázy,“ povedal hovorca ministra dopravy Martin Kóňa a po opätovnej otázke, či sa slovenská strana snaží presvedčiť Brusel o rozdelení stavby, znova zopakoval:
„Rokovania s Európskou komisiou o procese fázovania projektov prebiehajú pravidelne na mesačnej báze už od marca 2012.“
„Komisia nedostala žiadnu formálnu žiadosť o rozdelenie tohto úseku diaľnice,“ vraví však Ludviková. Pätnásťkilometrovú štvorprúdovku, ktorej súčasťou je dvojkilometrový tunel Čebrať, chcel šéf rezortu dopravy rozdeliť na dve fázy výstavby z časového hľadiska. Celá diaľnica sa totiž nestihne odovzdať načas, a to do roku 2015, dokedy si štát môže nárokovať preplatenie stavby z eurofondov na roky 2007 až 2013. Aby fondy neprepadli, výstavba sa má rozdeliť. „Výdavky vzniknuté od 1. januára 2016 by sa potom financovali z programového obdobia rokov 2014 až 2020,“ vysvetlil Kóňa.
Postavenie tunela Čebrať by malo byť súčasťou prvej fázy, odovzdať do užívania vodičom by sa mal o tri roky. Zvyšné stavebné objekty, ako napríklad mostné konštrukcie, ale aj vzduchotechnika či šachty v tuneli, by sa malizaplatiť z ďalších eurofondov.
Položenie základného kameňa sa odďaľuje pre stále prebiehajúcu kontrolu tendra, ktorú vykonáva na žiadosť samotných diaľničiarov Úrad pre verejné obstarávanie. Ten okrem toho pred týždňom zastavil konanie o námietkach konzorcia s najlacnejšou ponukou – Hant BA DS a Inc S.p. A Turín, ktoré nesúhlasilo s vylúčením zo súťaže. Konzorcium namiesto zákonom stanovenej kaucie 7 500 eur zaplatilo len 3–tisícky, a tak sa konanie zastavilo. Podľa Ludvikovej by komisia mohla rozdelenie projektu na dve fázy schváliť.
„Komisia môže takéto žiadosti na modifikáciu veľkých projektov prijať za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Deje sa to len v prípade výnimočných okolností, v záujme obmedzenia rizika nedokončenia veľkých projektov,“ poznamenala Ludviková. Podľa Kóňu diaľnica Hubová – Ivachnová podmienky spĺňa. „Naše doterajšie analýzy ukazujú, že projekt Hubová – Ivachnová spĺňa podmienky na fázovanie. Jednou z podmienok je, že projekt sa dá zo stavebného aj finančného hľadiska rozdeliť na dve fázy,“ doplnil.
V minulosti už Brusel dal súhlas na rozdelenie diaľnice D1 Jánovce – Studenec, z ktorej sa najskôr postavil úsek Jablonov – Studenec a v súčasnosti sa pracuje na diaľnici Jánovce – Jablonov. Okrem ružomberského úseku sa načas neodovzdá ani diaľničný úsek pri Martine, medzi Turanmi a Hubovou. Dokončenie severnej diaľnice z Bratislavy až do Košíc sa tak čoraz viac odďaľuje od plánovaného roku 2018 a približuje sa k rokom 2020 až 2022.