Nový vlastník sa podľa návrhu má zaručiť, že bude žiadať Slovensko o vydanie súhlasu s akýmkoľvek návrhom týkajúcim sa cenových rozhodnutí vydávaných v režime cenovej regulácie pre dodávky plynu chráneným odberateľom. Nový vlastník sa tiež zriekne možnosti prípadnej arbitráže či súdnych procesov. „Nároky investorov na náhradu škôd spôsobených hlasovaním slovenskej strany ohľadom takýchto cenových návrhov budú zmluvne vylúčené, za predpokladu, že pri výkone práv slovenskej strany bude rešpektovaný princíp, že spoločnosť nebude vykazovať stratu z danej regulovanej podnikateľskej činnosti,“ píše sa v predloženom návrhu.
V súčasnosti nie je jasné, či tento princíp bude možné aplikovať aj na v súčasnosti prebiehajúce súdne spory, ktoré pre stratový predaj plynu rozbehli nemeckí a francúzski privatizéri. Firma v nich napáda rozhodnutia regulačnej rady vedenej Jozefom Holjenčíkom (nominant Smeru). Rada totiž odmietla zvýšiť ceny plynu, čo jej šéf zdôvodnil neopodstatnenosťou návrhov alebo tým, že nespĺňali vtedy platné predpisy. Celkový počet podaných žalôb sa vyšplhal na dvadsať. Viacero sporov však bolo zamietnutých alebo ich právnici SPP vzali späť. Dva prípady vrátil Krajský súd v Bratislave na stôl regulačnej rady. „V súčasnosti prebieha ešte desať sporov,“ vyčísľuje Holjenčík.
Šéf energetického holdingu Daniel Křetínský sa k návrhu pre denník Pravda v utorok nevyjadril. Podmienky nechcel komentovať ani hovorca holdingu Martin Maňák. „K prebiehajúcim transakciám sa nevyjadrujeme,“ vysvetlil Maňák. V minulosti však Křetínský naznačil, že po prípadnom vstupe jeho holdingu do SPP bude cenová politika umiernenejšia. Napriek tomu však hospodársky rezort zapracoval do podmienok aj ustanovenie, aby Energetický a průmyslový holding prostredníctvom svojich zástupcov zabezpečil vyplácanie dividend.
Skupina SPP by počas každého z nasledujúcich piatich rokov mala svojim vlastníkom poslať na účty najmenej 600 miliónov eur. Slovensko ako 51–percentný akcionár by tak každý rok malo od firmy získať 306 miliónov. Za rok 2011 vyplatil podnik štátu 280,5 milióna a približne podobnú sumu získalo Slovensko aj o rok skôr.
Ministerstvo však nezverejnilo informáciu, koľko peňazí Energetický a průmyslový holding zaplatí za 49–percentný podiel spolu s manažérskymi právomocami francúzskemu GdF Suez a nemeckému E. ON Ruhrgas. Celú analýzu totiž rezort nezverejnil so zdôvodnením, že podlieha obchodnému tajomstvu.
Pred pár mesiacmi sa v médiách objavila informácia, že cena by sa mohla pohybovať okolo dvoch miliárd eur. V roku 2002 kupovali podiel vo firme nemeckí a francúzski privatizéri počas Dzurindovej vlády za takmer 121 miliárd korún. Počas ich pôsobenia na Slovensku sa im suma už vrátila, čo ekonómovia hodnotili ako príliš rýchlu návratnosť.
Najväčší podiel v Energetickom a průmyslovom holdingu vlastní skupina PPF českého miliardára Petra Kellnera, ktorá spoluvlastní napríklad slovenskú časť poisťovne Generali. Medzi ďalších partnerov patrí slovenská finančná skupina J&T a český miliardár Daniel Křetínský, ktorý holding vedie.
Jednou z možností, prečo holding kupuje SPP, môže byť zámer predať ho ruským partnerom. V Rusku má totiž PPF relatívne silné postavenie. Hovorca Martin Maňák však túto informáciu dementoval s tým, že holding všetky firmy kupuje pre seba.