Podľa denníka Financial Times, ktorý sa odvoláva na zdroje z eurozóny, by nový program mal obsahovať zmeny v gréckom záchrannom balíku, program pre Cyprus a druhý program pre Španielsko. Komplexný program by sa potom mal predložiť na schválenie národným parlamentom jednotlivých krajín eurozóny.
Zelenú v októbri podľa všetkého dostane aj grécky úsporný plán, aj keď s podmienkami. Takzvaná trojka medzinárodných veriteľov – Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond – pristúpi na grécky plán dodatočných úspor, ktorý má štátnej kase v najbližších rokoch zabezpečiť 13,6 miliardy eur. Od gréckej vlády však požaduje bezpodmienečný záväzok, že ak v budúcom roku ciele nedosiahne, pristúpi k ďalšiemu znižovaniu miezd a dôchodkov a rozsiahlemu prepúšťaniu štátnych zamestnancov. Podľa serveru gréckeho denníka To Vima ide o veľmi prísnu podmienku, ktorá z gréckej vlády robí rukojemníkov.
Zahraniční finanční odborníci pred odchodom z Atén dali gréckej strane jasne najavo, že musia mať zabezpečený záložný plán, ktorý okamžite použijú, ak ten pôvodný zlyhá. Podľa zdrojov gréckeho ministerstva financií považujú terajší grécky plán, ktorý sa jednoznačne bráni predovšetkým prepúšťaniu štátnych zamestnancov, za príliš mäkký. Atény sa pritom rozhodli pritvrdiť v úsporách a ušetriť o 1,5 miliardy eur viac, ako bolo pôvodne v pláne. Privatizácia podnikov so štátnou účasťou a razantné výdavkové škrty v doteraz nenásytnej obrane a zdravotníctve majú usporiť 11,6 miliardy eur a ďalšie dve miliardy má vyniesť ďalšie nepopulárne zvýšenie daní.
V Španielsku sa počíta so zriadením tzv. zlej banky. Do nej budú španielske banky prevádzať zlé aktíva s odpisom 45 až 50 percent ich účtovnej hodnoty. Očistenie bankového sektora od nedobytných pohľadávok a ďalších zlých aktív je pre Európsku úniu podmienkou na to, aby španielskym bankám poskytla pomoc do 100 miliárd eur.
Podľa zdrojov sa o výške odpisu stále diskutuje a diskont oproti účtovnej hodnote sa môže líšiť podľa typu aktív. Rokovania vedú španielska centrálna banka a Európska komisia, ktorá bude mať v tejto veci konečné slovo. Odpisy cien aktív podľa zdrojov nebudú natoľko výrazné, aby pritiahli zahraničných investorov k ich kúpe. Vláda tak možno bude musieť toxické aktíva predať za ešte nižšie ceny, čo bude znamenať dodatočné náklady pre daňových poplatníkov.