Momentálne ľuďom v celej Európe najviac financií ukrajujú čoraz vyššie náklady na bývanie, stravu či dopravu. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat za posledných šesť mesiacov tohto roka sa hrubá miera úspor domácností v eurozóne mierne oslabila na 12,9 percenta.
Európan ušetrí z platu 11 percent
Miera úspor domácností v celej EÚ bola na úrovni 11 percent. Slováci sú, čo sa týka šetrenia, európskym priemerom. Miera úspor v druhom štvrťroku dosiahla 11,2 percenta, teda toľko sme v priemere odkladali zo svojho hrubého disponibilného príjmu. Ide o podobnú mieru ako napríklad v Českej republike. O niečo viac si odložili naši susedia v Rakúsku. „V Rakúsku je miera nezamestnanosti jedna z najnižších v eurozóne. To síce platí aj v prípade Česka, ale tam pre zvyšovanie nepriamych daní klesajú reálne mzdy, čo znižuje priestor na vytváranie úspor,“ konštatuje analytik Next Finance Martin Prokop. Najviac si odkladajú domácnosti v Holandsku, a to až 25 percent z platu, podobne ako Švédi či Francúzi, kde životná úroveň ľudí niekoľkokrát prevyšuje európsky priemer.
Slováci sú na tom čoraz horšie
Na Slovensku stojí za klesajúcou mierou úspor zhoršujúca sa situácia na trhu práce, stúpa nezamestnanosť a klesajú priemerné mzdy. Slováci majú k dispozícii menej peňazí, a teda im aj menej ostane na úspory. Analytici upozorňujú, že tento trend postihuje celú eurozónu, no nie do takej miery ako u nás. „Miera nezamestnanosti v eurozóne podľa Eurostatu v auguste stagnovala na najvyššej úrovni za ostatné viac ako dve desaťročia. Nominálny rast nákladov práce v eurozóne zaostáva za medziročným tempom inflácie,“ hovorí analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Okrem toho z úspor domácností v eurozóne ukrajujú aj nevyhnutné ozdravné opatrenia štátnych rozpočtov, ktoré sú cenou za nezdravé vedenie verejných financií pred recesiou.
Ľudia podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky Igora Kissa najviac obmedzujú nákupy kvalitnejších potravín, dovoleniek či služieb a tovarov, ktoré nepatria do bežného spotrebiteľského koša. „Na základných potravinách ušetríte iba ťažko, no keď sa máte rozhodnúť, či pôjdete do reštaurácie, alebo si spravíte romantický večer doma, pri obmedzenom rozpočte ostanete doma, lebo máte možnosť takto ušetriť,“ povedal Kiss.
Na konci roka sa šetrí lepšie
To, koľko ľudia dokážu ušetriť, závisí podľa analytikov aj od toho, v akej fáze roka alebo období sa nachádzajú. „Tak napríklad počas leta majú Slováci zvýšené náklady pre rekonštrukcie alebo dovolenky, či už doma, alebo v zahraničí. Niektorí zamestnanci zase ešte poznajú pojem trinásteho či štrnásteho platu. Tie im môžu zvýšiť ich príjmy, a tak pri zachovaných nákladoch dokážu počas niektorých mesiacov ušetriť viac,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Ako ďalej dodáva, počas posledných rokov Slováci dosiahli najnižšiu mieru úspor počas prvého štvrťroka – len niečo cez päť percent. „Počas druhého a tretieho štvrťroka sa zväčša držala na úrovni 10 až 11 percent, no a v poslednom štvrťroku zvykla poskočiť a dostať sa až do okolia dvadsať percent,“ tvrdí Sadovská.
Ekonómovia radia, aby suma, ktorú domácnosť vynakladá každý mesiac na nevyhnutné tovary a služby, neprekročila polovicu z čistého zárobku. „Ide hlavne o výdavky na potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie, dopravu alebo zdravie. Na potrebné veci, ako je oblečenie, obuv, nábytok či telefón, by domácnosť zo svojich príjmov nemala minúť viac ako pätinu. Asi 10 percent jej tak zostane aj na luxusnejšie tovary a služby a ešte môže aj niečo ušetriť,“ hovorí Sadovská. Tento pomer však neplatí v nízkopríjmových domácnostiach, kde môže odchádzať na nevyhnutné tovary a služby vyššia časť príjmov a, naopak, domácnosti s nadštandardnými príjmami si môžu dovoliť viac luxusu či vyššie splátky prípadných úverov.
Tón úsporám dá dlhová kríza
Analytici očakávajú, že aj v najbližšom období môže viesť miera úspor k stagnácii, respektíve k miernemu poklesu. „Vývoj v nasledujúcom období závisí z veľkej časti od vývoja vo verejných financiách problémových krajín, ako sú Grécko, Španielsko, Portugalsko. Pokiaľ budú prevládať negatívne odhady schopnosti napraviť nezdravé financovanie týchto krajín, nálada ľudí nebude stúpať smerom k znižovaniu úspor, ale práve naopak, úspory by mali vzrásť,“ tvrdí Kiss. „Na Slovensku bude rásť počet nezamestnaných, ktorí budú úspory skôr čerpať, a na druhej strane pracujúci sa budú snažiť vytvárať čo najväčšie finančné rezervy, keby sa ich dotkli ekonomické problémy,“ myslí si Prokop.