OECD predpovedá Slovensku v budúcom roku spomalenie hospodárskeho rastu na dve percentá z tohtoročných odhadovaných 2,6 percenta. Okrem toho predpokladá, že nezamestnanosť v krajine v budúcom roku mierne klesne na 13,6 percenta z tohtoročných 13,7 percenta. OECD momentálne združuje 30 najrozvinutejších krajín sveta, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Úlohou OECD je pomôcť budovať silné ekonomiky svojim členským štátom, zvýšiť ich efektivitu, ako aj rozširovať liberalizáciu medzinárodného obchodu. OECD má tiež pomôcť udržiavať stabilitu a rozvíjať národné ekonomiky a prispievať k znižovaniu nezamestnanosti.
Slovensko po deviatich rokov končí s rovnou daňou. Zvyšuje dane z príjmu pre všetky firmy a bohatších ľudí. Ako hodnotíte tieto kroky vlády?
Uvediem príklad zo Spojených štátov amerických, kde je základ dane veľmi nízky. K tomu majú množstvo daňových zrážok či úľav. Známy je výrok miliardára Warrena Buffeta, ktorý povedal, že jeho sekretárka platí vyššie dane ako on, v pomere k zárobkom. Z tohto pohľadu je aj vaša rovná 19-percentná daň oveľa vyššia ako priemerne platia Američania. Čo na Slovensku oceňujem je to, že sa snažíte zastaviť všetky úniky a vytvoriť spravodlivejší daňový systém. Musím povedať, že rozumiem, prečo ste išli z 19 percent na 23 percent pri firmách, a v prípadoch lepšie zarábajúcich ľudí dokonca na 25 percent. Viete, OECD sídli v Paríži, kde bola nedávno veľká debata o marginálnej daňovej sadzbe pre ľudí, ktorí zarábajú viac než milión eur ročne. Pre nich je daň 75-percent, a vy tu diskutujete o 25 percent a ľudí to dvíha zo stoličky?
Foto: Robert Hüttner
Nemala by sa vláda viac zamerať viac na výdavkovú stránku?
Vláda by rozhodne mala pristupovať ku konsolidácii kombináciou opatrení, teda na jednej strane zvýšiť dane, na strane druhej škrtať výdavky. Ak zvýšite dane, automaticky musíte aj znížiť výdavky, a tiež znížiť daňové výnimky, čo sú privilégia z minulosti. Treba odstrániť chyby z daňového systému, zastaviť úniky a ako som spomínal, nepovoliť žiadne daňové výnimky.
V aktuálnej správe navrhujete Slovensku zaviesť dane, ktoré sú z dlhodobejšieho hľadiska menej škodlivé pre ekonomiku v porovnaní s priamymi daňami.
Dôrazne odporúčame, aby ste znížili dane za prácu, alebo odvody do Sociálnej poisťovne, čokoľvek čo vytvára náklady na vytvorenie pracovného miesta. Musíte znižovať výdavky, aby ste zvýšili chuť vytvárať pracovné miesta. Naopak, zvýšiť by ste mali napríklad daň z nehnuteľnosti alebo pozemku. Ceny množstva pozemkov a domov sa neaktualizovali posledných 10, 20, 30 rokov. Prídete do nejakého business centra, pozeráte sa na obrovské budovy, banky, potom sa pozriete na hodnotu pozemku a poviete: „Tu by sa mali pásť kravy a žrať trávu.“ Pretože cena toho pozemku je stále akoby to bola orná pôda, no sú tam budovy. A po tretie sú to tzv. „zelené“ dane, čo sú vlastne daňové emisie. Vláda musí týmito daňami, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast krajiny, kompenzovať zvyšovanie priamych daní.
Foto: Robert Hüttner
Je potrebné, aby štát viac siahol do svojich radov, aby sa nakoniec podarilo znížiť deficit pod trojpercentnú hranicu?
Kombináciou opatrení, ktoré som spomínal, sa to dá dosiahnuť. Ak zvýšite dane, ale vláda siahne aj na svoje výdavky. Kombináciou tohto všetkého sa vám možno podarí znížiť deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu do konca budúceho roku. Ale musíte tam mať toto všetko. A nie iba škrty a nie iba nové dane, čo je síce ekonomicky veľmi efektívne, ale skresľujúce. Musím pripomenúť, že Slovensko sa momentálne dostáva z obdobia hlbokého dlhu. V súčasnej dobe je to úplne normálna situácia, pretože každá európska krajina sa v tejto dobe nachádza vo veľmi podobnej situácii. Atmosféra a nálada súčasného finančného trhu je ovplyvnená práve otázkami deficitov a dlhov, takže musíte vydávať oveľa silnejšie signály ako hocikedy inokedy. Signály, že tento dlh dokáže krajina skresať. Toto je výnimočné obdobie, ktoré si žiada výnimočnú snahu. Priestor na takéto manévrovanie je vždy veľmi limitovaný. Vidím však na Slovensku politickú vôľu deficit znížiť. Osobne by som sa skôr bál o Grécko, Španielsko či Taliansko, ale Slovensko je relatívne v poriadku, svoj sľub znižovať dlh napĺňate, máte stanovené ciele a presvedčenie o tom, prečo je také dôležité to dosiahnuť.
Slovenská vláda sa momentálne pasuje s problémom ďalšieho výpadku daní, čo ohrozuje celkovú konsolidáciu. Musí rozpustiť aj rezervu v rozpočte, ktorú mala pre zhoršujúce sa ekonomické prostredie v eurozóne. Vidíte horší výber daní ako problém krajiny aj do budúcnosti?
Slovensko má s výberom daní, najmä dane z pridanej hodnoty veľký problém. Toto by som zdôraznil v prvom rade – vyberanie, vymožiteľnosť a tiež sankcie. Mali by ste zaviesť vyššie sankcie za neplatenie daní – to je veľmi dôležité.
Foto: Robert Hüttner
OECD predpokladá, že Slovensko porastie v budúcom roku pomalšie, ako sa očakávalo. Vysoká bude naďalej nezamestnanosť…
Slovensko rastie. Možno budúci rok bude rásť trošku pomalšie ako tento rok, rok 2014 však bude už lepší. Budúci rok môžeme hovoriť o dvoch percentách, ten ďalší už o 3,5 percenta. Európa dosahuje nižšiu úroveň. Momentálne sú krajiny v rámci Európy na nule, alebo mínus 0,2 percenta. Rok 2014 vyzerá pre Slovensko celkom dobre. Čiže máte 2,8 percenta tento rok, dve percentá na budúci rok a potom 3,4 percenta v roku 2014. Toto je tiež veľmi dôležitý zdroj rastu. Čo sa týka nezamestnanosti, momentálne je v Európe na úrovni 11,5 percenta. A bude to stúpať na 12 percent, možno aj niečo vyše 12-percentnú úroveň v najbližších dvoch rokoch. Toto je kontext, do ktorého je zasadené aj Slovensko – malá, otvárajúca sa krajina uprostred veľmi divokých vôd. Otázka znie, ako pristúpite k problematike nezamestnanosti v takejto situácii. Napríklad v Spojených štátoch je nezamestnanosť oficiálne na úrovni okolo ôsmich percent. Ale realita hovorí o iných číslach – v skutočnosti je nezamestnanosť na úrovni 15 až 16 percent, pretože veľa ľudí si už ani nehľadá prácu, mnoho ľudí je zase sklamaných a z krajiny odišli. Dokonca americký prezident Barack Obama spomenul, že je to skôr okolo 17 percent. Ale v USA nezamestnanosť prestala stúpať, možno začne pomaly klesať. Náš odhad je, že v roku 2014 bude v USA nezamestnanosť na úrovni 7,5 – 7,9 percenta. Ale to sú opäť oficiálne čísla. Čiže tie čísla budú stále dosť vysoké. Na tomto som len chcel ilustrovať, že vysoká nezamestnanosť nie je len problém Európy, je v skutočnosti problém celého sveta.
Ako by malo Slovensko pristupovať k riešeniu vysokej nezamestnanosti, ktorá je piata najvyššia spomedzi krajín OECD?
Je niekoľko možností ako riešiť alebo aspoň pristúpiť k problému nezamestnanosti, ktorý má veľa spoločného s aktivačnou politikou. To znamená so službami, ktoré budú bližšie k ľuďom bez práce, a tiež s príležitosťami pre nich. Mnohým európskym krajinám sme radili ako zlepšiť kvalitu verejného aktivačného systému a tiež monitorovať, aby ľudia poberajúci podporu v nezamestnanosti, nezostávali na podpore, keď dostávajú pracovné ponuky. Ale druhá vec sú schopnosti. Je to taký paradox – veľmi veľa mladých ľudí je nezamestnaných, na druhej strane veľa firiem tvrdí, že nevie nájsť tých správnych kandidátov. Niekedy dokonca privážajú pracovnú silu zo zahraničia, miesto toho, aby v prvom rade zaplnili tie pozície miestnymi mladými ľuďmi. A to je aj prípad Slovenska. Čiže je to otázka vhodných pracovných schopností, lepšieho odhadu, čo je na trhu žiadané a v rámci toho aj lepšej diskusie a plánovania vo vzdelávacom systéme, ktorý by mal produkovať kandidátov s tými správnymi schopnosťami a zručnosťami. A to pomôže nielen zamestnanosti, ale aj zamestnateľnosti. To znamená aj spôsobilosť byť zamestnaný vďaka svojim pracovným schopnostiam. Potom sú tu veci ako odborné vzdelávanie, kontinuálne ďalšie vzdelávanie sa v rámci svojej pracovnej pozície, alebo špecializované školy, ktoré ponúkajú takéto špecializované tréningy či semináre. Takisto sú tu veci ako daňové stimuly pre firmy, ktoré vytvárajú pracovné miesta, potom máme napríklad verejné programy, ktoré tiež ponúkajú podporu. Čiže to nie je len jedno opatrenie. Musí sa vyvíjať tlak na viacerých miestach.
Ángel Gurría (62)
Generálny tajomník OECD od 1. júna 2006. Vyštudoval ekonómiu na Mexickej autonómnej národnej univerzite a postgraduálne štúdium absolvoval na Leedskej univerzite v Británii a na Harvardskej univerzite v USA. Od 80. rokov 20. storočia spolupracoval s mexickým ministerstvom financií. Gurríu považujú za architekta novej mexickej ekonomiky 90. rokov. Ako šéf diplomacie posilnil vzťahy s Európou a Áziou, vyrokoval napríklad dohodu o hospodárskej a politickej spolupráci s Európskou úniou. Gurría je držiteľom viacerých vyznamenaní, okrem iných francúzskeho Radu Čestnej légie, a autorom mnohých odborných publikácií. Hovorí šiestimi jazykmi, popri španielčine tiež francúzsky, portugalsky, taliansky, nemecky a anglicky.