V záujme brzdiť verejné výdavky totiž vláda priškrtila peniaze na spolufinancovanie európskych projektov. V opačnom prípade hrozilo, že by ešte viac narástlo zadlžovanie krajiny. Na spolufinancovaní eurofondov štátny rozpočet tento rok oproti plánom ušetril asi 320 miliónov eur. Aj vďaka tomu má deficit rozpočtu napokon dosiahnuť plánovaných 4,6 percenta výkonu ekonomiky a nie hroziacich vyše päť percent.
Ku koncu tohto roka bolo čerpanie eurofondov na roky 2007 až 2013 takmer štvrtinové z celkovej sumy 11,7 miliardy eur. Zrýchlenie míňania eurofondov patrí medzi priority každej z posledných vlád. Eurofondy totiž tvoria až tri štvrtiny z investícií na Slovensku a Brusel často uhrádza až 80¤percent z ceny investície.
Rozpracované projekty dobudovania kanalizácie, ciest či cezhraničnej spolupráce má z eurofondov napríklad obec Košeca v okrese Ilava.
„Bola by veľká škoda nevyužiť ponúkané možnosti za v podstate malý percentuálny podiel našej spoluúčasti. Tam, kde môžeme na financovanie využiť vlastné zdroje a nebudeme sa musieť zadlžovať, rozhodne nemá význam teraz šetriť. Pretože šetriť budeme po ukončení týchto projektov niekoľko desaťročí, a to podstatnejšie sumy,“ hovorí starosta obce Radomír Brtáň.
Vláda síce eurofondy ku koncu roka pribrzdila, ale v budúcom roku sa má čerpanie urýchliť. Minister financií Peter Kažimír ešte v septembri potvrdil, že bez lepšieho čerpania eurofondov nebude krajina schopná splniť podmienku Bruselu a znížiť tak zadlženie krajiny.
„Ak máme v najbližších troch rokoch plniť záväzky z fiškálneho paktu, a naše hospodárenie má smerovať až k takmer vyrovnanému rozpočtu, nesmieme mať výpadky v čerpaní eurofondov,“ povedal Kažimír.
Pri slabšom čerpaní eurofondov je totiž pribrzďovaný hospodársky rast. Práve výkon ekonomiky je stále rizikom aj pre tohtoročný deficit verejných financií, ktorý sa premietne do dlhu krajiny. Vláda pritom stále očakáva, že deficit dodrží aj vďaka 2,5-percentnému tohtoročnému rastu ekonomiky, ktorý mnohí analytici považujú za príliš optimistický.
Z poslednej správy o makroekonomickom vývoji Slovenska vyplýva, že ku koncu roka je úspora prostriedkov určených na financovanie projektov z eurofondov na úrovni 203 miliónov eur, kým ešte v novembri ministerstvo predpokladalo, že sa bude čerpať „len“ o 130 miliónov eur menej oproti rozpočtovým plánom. Navyše štátny rozpočet bude ľahší o ďalších 120 miliónov eur, keďže kráti výdavky v Operačnom programe Doprava nad rámec spolufinancovania. Slovensko pritom vyčerpalo eurofondy v rámci rokov 2007 až 2013 ku koncu septembra tohto roka vo výške 34¤percent. Slabšie čerpanie eurofondov hlásia aj mestá a obce, ktoré v mnohých prípadoch nemajú peniaze na ich spolufinancovanie.
Poradca ministra financií Radko Kuruc tvrdí, že pri výpadku príjmov oproti rozpočtu na tento rok v objeme takmer jedného percenta HDP muselo ministerstvo financií pristúpiť k viacerým opatreniam tak na strane príjmov, ako aj výdavkov. Šetrenie na eurofondoch bolo len jedným z výdavkových opatrení.
„Celkovo negatíva rozpočtu predstavovali 767 miliónov eur. Bolo nutné pristúpiť k viazaniu výdavkov, boli pozastavené verejné obstarávania, neboli vyplácané plošné odmeny,“ povedal Kuruc.
Mnohé samosprávy, ktoré podpísali s vládou memorandum a zaviazali sa v budúcom roku výraznejšie šetriť, ohlasujú, že škrtanie výdavkov pôjde práve na úkor čerpania eurofondov. Napríklad mesto Myjava na to, aby zabezpečilo základné funkcie a služby obyvateľom, nebude v budúcom roku realizovať žiadne investičné akcie z fondov EÚ, nakoľko samospráva nemá finančné prostriedky na ich spolufinancovanie.
„Žiadne investičné akcie v budúcom roku neplánujeme, nakoľko sme dokončili dva veľké projekty práve z fondov EÚ, a na iné investície obec nemá finančné prostriedky,“ pridáva sa Božena Zázrivcová, starostka obce Selce.
Podľa výkonného riaditeľa Združenia miest a obcí Jozefa Turčányho v mnohých prípadoch pozastavenie investičných projektov podporovaných úniou nesúvisí s napätými rozpočtami samospráv, ale s prekážkami pri vybavovaní žiadostí o poskytnutie príspevku.
„Základnou požiadavkou ZMOS-u už v čase krízy, ktorá sa začala v roku 2008, bolo prijať opatrenia, ktorými sa podporia, a nie znížia investície realizované mestami a obcami, ktoré pomáhajú udržať potrebný ekonomický rast a regionálnu zamestnanosť. Ak sa podarí odstrániť bariéry pri ich financovaní, pomôže to k finančnej stabilite obcí,“ konštatuje.
Na roky 2014 až 2020 by mohlo z eurofondov prísť až okolo 16 miliárd eur aj s dotáciami pre poľnohospodárstvo. O dlhodobom rozpočte budú európski lídri krajín únie rokovať začiatkom budúceho roka v Bruseli. Už teraz sa diskutuje o tom, že počet programov na čerpanie eurofondov by sa pre Slovensko mal znížiť zo súčasných 11 na 6, čím chce samotná vláda zefektívniť ich čerpanie. Zároveň však nemajú vypadnúť žiadne z doterajších oblastí čerpania. Najviac peňazí má ísť na infraštruktúru cez rezort dopravy. Koordinácia čerpania eurofondov má na pritom na Slovensku od apríla budúceho roka prejsť z ministerstva dopravy na Úrad vlády.
„Na jednej strane štrukturálne fondy k rastu ekonomiky prispievajú, pokiaľ sa investujú do výstavby diaľnic, prispeje to k rastu zamestnanosti v regióne, nakoľko budú potrební zamestnanci, zároveň bude kraj prístupnejší pre investorov a turistov, čo v ideálnom prípade ďalej prinesie ďalšie investície a rozvoj. Na Slovensku sú však tieto peniaze spájané s korupciou, náročnou administratívou, nehospodárnym nakladaním s prostriedkami a nikdy nerealizovanými, no financovanými projektmi,“ hodnotí šéf Inštitútu pre hospodársku politiku Igor Kiss.