Väčšie rodiny tak šetria už aj na základných potravinách, čo sa skôr či neskôr prejaví aj na ich zdraví. Mladí ľudia zas zhoršujúce sa ekonomické podmienky riešia bývaním u rodičov. Roky trvajúce uťahovanie si opaskov sa prejavuje väčším počtom kedysi vzácnych štrajkov či odsudzovaním ľudí nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti. Jediným pozitívnym javom krízy je opatrnejšie branie pôžičiek a zvyšujúce sa úspory ľudí.
„Podľa posledných prieskumov aj domácnosti s priemernými príjmami nedodržiavajú odporučenú skladbu potravín. A to hovorím o domácnostiach s priemernými príjmami, nie o chudobných rodinách,“ povedala sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. Slováci si tak v porovnaní s minulosťou doprajú menej mäsa, ovocia či zeleniny. „Tento trend môže mať negatívne dôsledky na zdravie ľudí, čo sa neprejaví hneď, ale postupne,“ dodala Kusá.
Podľa štatistík míňal bežný človek v treťom štvrťroku 2008 mesačne na domácnosť 309 eur. V rovnakom období roku 2012 zaplatil občan za chod domácnosti len 296 eur. Po započítaní inflácie tak jeden človek znížil svoje náklady na domácnosť reálne o 42 eur. Šetrenie sa najviac dotklo väčších rodín, keď napríklad štvorčlenná rodina musela svoju životnú úroveň v porovnaní s obdobím spred štyroch rokov reálne znížiť až o 169 eur.
Pre veľa mladých ľudí je nedostupným snom zobratie hypotéky. Firmy totiž často ľudí bez praxe zamestnávajú na dobu určitú a finančné domy takýmto ľuďom v časoch krízy nechcú poskytnúť vyššie pôžičky na byt či dom.
„Vlastné bývanie väčšinou začínajú riešiť až tridsiatnici, ktorí majú stabilné zamestnanie a úspory,“ povedal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dovtedy pre zníženie životných nákladov väčšina mladých ľudí býva stále u rodičov.
„Ekonomická neistota spôsobuje spomaľovanie pôrodnosti a neustále zvyšujúci sa vek žien, ktoré po prvý raz porodia dieťa,“ dodala Kusá.
Pri štyristodevätnásťtisíc nezamestnaných musia študenti končiaci školu zvládnuť náročný boj o voľné pracovné miesta. Približne polovica mladých ľudí je tak po skončení školy odhodlaná odísť do zahraničia.
„Po skončení strednej som si v Trebišove nedokázala nájsť prácu, a tak som sa rozhodla ísť opatrovať deti do Anglicka. Aspoň sa naučím dobre po anglicky a kým sa vrátim, bude hádam aj na Slovensku o niečo lepšie,“ povedala Renáta Pučková z Trebišova.
Takémuto vývoju odborníci veľkú šancu nedávajú. „Na to, aby si ľudia mohli dovoliť začať viac míňať, by musel prísť prudký ekonomický rast, čo v najbližších rokoch nepredpokladám,“ povedal Baláž.
„Pri miernom ekonomickom raste sa míňanie ľudí nebude prudko zvyšovať. V porovnaní s minulosťou ale rýchlo vzrastú úspory ľudí,“ odhadol Baláž. Aj keď sa to dnešným dôchodcom nezdá, mladí ľudia sa o pár desiatok rokov nebudú môcť spoliehať na relatívne slušné dôchodky od štátu a jediným riešením prudkého nezníženia životnej úrovne budú vlastné úspory.
Problémom budúcich rokov môžu byť podľa sociológov okrem stále častejších štrajkov aj sociálne nepokoje medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.
„Celá ekonomická situácia môže viesť k spoločenskému napätiu medzi skupinami obyvateľstva. Ľudia, čo sa snažia, majú veľa prekážok, sú frustrovaní a veľmi negatívne vnímajú, ak ďalšia skupina obyvateľstva má plno detí, nestará sa o strechu nad hlavou a vyriešenie všetkých svojich problémov čaká od štátu,“ uzavrela Kusá.