Vlani sa podľa údajov Štatistického úradu ceny v slovenských obchodoch zdvihli oproti roku 2011 o 3,6 percenta, čo bolo mierne nad priemerom celej únie. Platy rástli podobne ako v celej únii vyše dvojpercentným tempom.
Naďalej by tak malo platiť, že Slovensko je zhruba siedmou najlacnejšou krajinou spomedzi 27 štátov EÚ. Naopak, platy máme podľa údajov Eurostatu šieste najnižšie v únii. Podľa štatistík platí, že ak priemerný Európan dá za nákup 10 eur, Slováka či Čecha rovnaké tovary vyjdú asi na 7 eur, kým Poliak či Maďar minú len niečo nad 6 eur. Naopak, najdrahšie je v Dánsku, kde rovnaký nákup stojí vyše 14 eur. Po zohľadnení platov je však Slovensko lacné skôr pre cudzincov. Kým Slovák zarába priemerne mesačne 780 eur, Poliak viac ako 800 eur, Čech vyše 900 eur, ale Dán takmer 4 300 eur.
Na to, aby sme dobehli vyspelejšie krajiny, je potrebný vyšší ekonomický rast, ktorý je však možný len pri zdravých verejných financiách. Preto vláda podobne ako iné štáty nateraz uprednostnila zastavenie zadlžovania krajiny cez konsolidačné opatrenia.
„Prudký rast miezd v južných krajinách eurozóny bez adekvátneho ekonomického rastu pripravil tieto štáty o ich konkurencieschopnosť,“ naznačil riziká iného scenára analytik VÚB banky Andrej Arady.
Vlani Slovensko ešte ťažilo z ekonomického rastu, ktorý bol výsledkom investícií automobiliek. Efekt rastúcej a rekordnej výroby áut však vyprcháva spolu s nižším dopytom po autách v eurozóne. Priemyselná produkcia v novembri tak na Slovensku medziročne narástla o vyše päť percent, čo bolo najmenej z celého roka, aj keď v porovnaní s úniou podľa dostupných údajov išlo stále o piate najvyššie tempo rastu priemyslu.
Vyššie platy však nepokryli cenový rast, aj keď v prípade cien platí, že minulý rok bol, čo sa týka zdražovania, miernejší ako rok 2011. Kým v roku 2012 ceny rástli o 3,9 percenta, vlani to bolo o 3,6 percenta. Takmer o dva percentuálne body sa zvoľnilo aj zdražovanie potravín, ktoré išli hore o 4,2 percenta. Ceny ku koncu minulého roka rástli medziročne menej najmä preto, že už vyprchal efekt zdražených cestovných lístkov v železničnej doprave z novembra 2011.
„Kým ešte v októbri 2012 bol zaznamenaný medziročný nárast cien v doprave o 7,5 percenta, v novembri už len o dve percentá a v decembri dokonca iba o 1,2 percenta,“ hodnotí analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
V decembri navyše klesali aj ceny benzínu. Za miernejším rastom cien stoja aj koncoročné výpredaje v obchodoch. „V posledných dvoch rokoch klesajú celkom netradične ceny odevov a obuvi už v decembri, čo sme predtým nikdy nevideli. Zrejme ide o výpredaje tesne po Vianociach alebo znižovanie cien už pri predvianočných predajoch,“ konštatuje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
V závere roka prišlo do obchodov aj zlacnenie chleba a pečiva. „Tento pokles by však mohol mať len krátkodobý charakter, vzhľadom na doteraz rastúce ceny vstupných surovín je možné očakávať, že ceny pečiva by v najbližších mesiacoch mohli opäť vzrásť. Naďalej očakávame, že medziročný rast cien potravín by mal kulminovať v apríli a máji na úrovniach 7 až 8 percent,“ tvrdí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Miernejšie by ceny mohli byť v druhej polovici roka.
„Ceny nespracovaných potravín vo svete začínajú momentálne klesať, najmä pri obilninách, káve, cukre či kakau. Pre vysokú ponuku predpokladáme pokračovanie tohto trendu. Ich zlacňovanie sa tradične prejaví na pultoch v obchodoch s niekoľkomesačným oneskorením,“ dopĺňa analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak.
Výraznejší rast cien by mal naďalej brzdiť aj opatrný spotrebiteľ. Infláciu v prvých mesiacoch potlačí smerom nadol vývoj ceny energií pre domácností. Lacnejšia elektrina aj cez vplyv na ceny iných tovarov a služieb väčšine domácností zároveň vynahradí zdraženie plynu, tepla a vody.
„Do konca roka by tak inflácia mohla klesnúť aj na 2,2 percenta. Eventuálne môže byť počas niektorých mesiacov dočasne aj nižšie,“ dodáva Gábriš.
Protiinflačným faktorom v úvode roka budú aj príjmové konsolidačné opatrenia vlády, najmä zvyšovanie odvodov a daní, ktoré sa podpíšu pod oslabenie disponibilných príjmov domácností, teda aj pod oslabenie spotrebiteľského dopytu.
„Recesia v eurozóne je rovnako tak protiinflačným faktorom nielen preto, že sa tam spolu s recesiou očakáva spomalenie inflácie pod úroveň dvoch percent,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Externý a domáci dopyt sú na Slovensku prostredníctvom zamestnanosti v exportne orientovanom priemysle spojenými nádobami.
„Viac než 50 percent slovenského vývozu smeruje do krajín platiacich eurom a oslabenie externého dopytu z eurozóny sa preto môže negatívne dotknúť slovenského exportne orientovaného priemyslu, v ktorom pracuje viac než štvrtina slovenských zamestnaných,“ hovorí Vaňo.
Aj oslabovanie susedných mien môže najmä v pohraničných regiónoch pôsobiť priaznivo na vývoj domácich spotrebiteľských cien. „Tak pre kurzovo lacnejšie dovozy od susedov, ako aj pre cezhraničnú nákupnú turistiku, ktorá zintenzívňuje konkurenčný tlak na domácich predajcov,“ dodáva Vaňo.