V prípade eurozóny banka naďalej počíta na tento rok s miernym prepadom o 0,1 percenta, s tým, že rok 2014 prinesie rast o 0,9 percenta a podstatne lepšie časy prídu až v roku 2015 pri 1,5-percentnom raste.
Svetová banka sa pripojila k inštitúciám, ktoré očakávajú ozdravenie európskych ekonomík až v druhom štvrťroku tohto roka. Pri prognóze odborníci zohľadnili aj neistotu pri dohadovaní sa amerických politikov o navýšení úverového stropu USA. Na horšie vyhliadky včera trhy reagovali prepadom akcií na burzách v západnej Európe. Ich hlavný index sa tak vzdialil takmer dvojročnému maximu, na ktorom bol minulý týždeň.
„Hospodárske oživenie zostáva krehké a neisté. Zatieňuje vyhliadky na rýchle zlepšenie a návrat k výraznejšiemu rastu ekonomiky,“ povedal podľa agentúry Reuters prezident Skupiny Svetovej banky Jim Yong Kim. „Aktivita by mala zosilnieť na budúci rok a v roku 2015 by rast svetovej ekonomiky mal dosiahnuť 2,5 percenta,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters Andrew Burns, autor správy Svetovej banky.
V správe však banka uvádza, že za posledný polrok trhy začali Európe oveľa viac veriť, pretože únia a Európska centrálna banka zvlášť podnikli správne kroky na záchranu spoločnej meny. „Európska centrálna banka urobila kus práce a podarilo sa jej stabilizovať situáciu. Ale viacero krajín stále potrebuje na rast skonsolidovať verejné financie a uskutočniť štrukturálne reformy, aby obstáli v rastúcej medzinárodnej konkurencii,“ hodnotí situáciu analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Slovensko si však v prognózach stále drží pozitívny rast, podľa OECD ho bude mať krajina v tomto roku dokonca po Estónsku druhý najvyšší v rámci eurozóny. Napriek tomu sa očakáva aj u nás spomalenie, za ktorým stojí zhoršujúci sa export, ale aj stále pretrvávajúce opatrné míňanie slovenských domácností. Hlavne v úvode roka pribrzdia rast hospodárstva úsporné opatrenia vlády na ozdravenie verejných financií.
Krajina sa však už menej môže spoliehať na to, že rast potiahne práve exportne orientovaný automobilový priemysel. Kríza periférnych krajín eurozóny a spomalenie svetového rastu totiž začínajú doliehať aj na nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera Nemecko. Berlín sa bude musieť uspokojiť v tomto roku s rastom o 0,4 percenta, z vlaňajších 0,7 percenta. K výraznejšiemu rastu na úrovni 1,6 percenta sa má Nemecko vrátiť v roku 2014.
„Slovenská ekonomika je naozaj bytostne závislá na exporte do Nemecka a EÚ. Je preto treba očakávať zníženie týchto objemov, ktoré budú mať dopad na znížený rast slovenského exportu. Logickým riešením by mala byť snaha našej krajiny o prilákanie ďalších investícií a o export mimo Nemecka a mimo EÚ. Spoliehanie sa na zvýšenú domácu spotrebu nie je veľmi v tomto roku reálne,“ konštatuje riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Ak okrem toho aj krajina galského kohúta bude mať v tomto roku problém s naštartovaním ekonomiky, pokles objednávok vo Francúzsku ovplyvní vzhľadom na veľké percento podielu slovenského exportu do tejto krajiny aj priemyselnú produkciu na Slovensku.
„Preto aj výrazné príspevky automobilového odvetvia k rastu celkovej spracovateľskej výroby, aké sme videli počas predchádzajúceho roka, sa v aktuálnom roku zrejme nezopakujú,“ povedal Jaroslav Brzoň, analytik Best Buy Investments.
Analytici predpokladajú, že štát bude v dôsledku horšieho vývoja ekonomiky pravdepodobne prijímať ďalšie úsporné opatrenia. „Keď si takisto vezmeme nenaplnenie očakávaní s počtom vystúpených z II. piliera dôchodkového systému, dá sa v kombinácii s prípadným obchádzaním platieb ďalších daňových a odvodových povinností v plnej výške očakávať nenaplnenie príjmových prognóz. Z toho dôvodu budú pravdepodobne potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.