Baníci zachraňujú paradajkovú česť Slovenska

Kým zeleninársky juh Slovenska pod tlakom dovozov uvoľňuje jednu zeleninársku pozíciu za druhou, ich upadajúcu zástavu nečakane dvíhajú muži, čo prv fárali do podzemia za uhlím.

26.01.2013 08:20
Nováky, paradajky Foto:
Bohato zarodené rastliny paradajok. Novácki baníci zvládli pestovanie na hydropónii ako skúsení a uznávaní holandskí zeleninári.
debata (79)

Novácki baníci po dvoch úspešných sezónach zdvojnásobili tohto roku výmeru skleníkového hospodárstva a na trh ponúknu 1,5 milióna kilogramov dokonale zrelých rajčín.

Kedysi družstvá budovali pridružené výroby, aby dali prácu ľuďom na vidieku. Niekde šili zvršky pre obuvnícke fabriky, inde vyrábali kabíny traktorov a tí najšikovnejší dokonca sejačky. Teraz sa karta obracia. Z bývalých baníkov, ich manželiek, dcér či synov sa stávajú v Novákoch zdatní pestovatelia paradajok.

Uhlie sa raz z útrob zeme vyťaží, ale v jej hlbinách sa nachádza aj iný energetický poklad – horúca voda. Pred vyše štvrťstoročím našli neďaleko Novák v hĺbke 1 800 metrov vodu s teplotou 66 stupňov. Baníci ju využívali na oteplenie tzv. vťažných vetrov, aby v zime zabránili zamŕzaniu káblov a signalizačných zariadení. Väčšina tepla z vrtu s výkonnosťou 4,4 megawattu však vychádzala nazmar. Veci sa zmenili až keď v polovici minulého desaťročia došlo k otváraniu nového ťažobného úseku.

„Vtedy sme preložili nielen korytá dvoch riek, železnicu, plynové potrubia, ale chopili sme sa aj využitia tepla na výrobu zeleniny,“ spomína Stanislav Gurský. Tento muž až do roku 2006 viedol novácku baňu. Dnes manažér Hornonitrianskych baní riadi okrem iného aj pestovanie paradajok v supermodernom skleníkovom hospodárstve.

Trojhektárový sklenený komplex úplne zmenil tvár nováckeho chotára. Akoby sa tu znenazdajky objavil kúsok Holandska alebo Izraela, dvoch krajín, ktoré doviedli skleníkovú výrobu zeleniny do absolútnej dokonalosti. Baníci postavili nákladom vyše 5 miliónov eur skleníky vybavené špičkovou technológiou. Prácu tu uprostred hlavnej sezóny postupne nájde dovedna takmer 50 ľudí.

Všetkému predchádzali prepočty Pavla Kvičinského. Tento banský tepelný technik spolu s hydrogeológom Jozefom Halmom presne vyrátali možnosti hlbinného vrtu horúcej vody a keď k nemu pridali teplo získavané modernými tepelnými čerpadlami z banskej vody, mali odrazu vyše sedem megawattov energie. Bolo to viac ako dosť tepla nielen pre baňu, ale aj na pestovanie zeleniny.

„Z baníka však neurobíš zo dňa na deň zeleninára, a tak sme z trojhektárového hospodárstva postavili najprv polovicu, aby sme si overili samých seba aj trh,“ hovorí Stanislav Gurský. Po dvoch sezónach mali jasno. Pestovanie paradajok zvládli a kamióny stojace pred novou banskou firmou Agro GTV jasne signalizovali hlad spotrebiteľov po ich chutných rajčiakoch.

Zo Stanislava Gurského sa na sklonku profesionálnej kariéry stal poľnohospodár. Pravda, stále je to viac baník ako pestovateľ zeleniny, na to majú v skleníkovom hospodárstve skutočného odborníka. Ľubomír Bellan je mladý poľnohospodársky inžinier, ktorý pracoval vo Výskumnom ústave zeleninárskom, potom tri roky na jahodových a zeleninových plantážach v Škótsku a neskôr sa zaoberal rozmnožovaním rastlín in vitro.

„Keby naše skleníky boli na južnom Slovensku, prihlásia sa nám pracovať ľudia s vrodenou zeleninárskou zručnosťou. Ale v Novákoch sa ženy aj muži učili základom zeleninárskej abecedy,“ vykresľuje začiatky Bellan. Za týždeň narastie rastlinka o 27 centimetrov a keď ich má človek na starosti sedemtisíc, musia mu ruky pracovať svižne. Ale Nováčania sa novej profesii naučili rýchlo. Keď ľudia nemajú prácu, vážia si ju a robia rýchlo pokroky. Bez ohľadu na predchádzajúce povolania. Veď sa tu stretli nielen baníci, ale aj čašníci, ba aj bývalí vyštudovaní poľnohospodári, čo nikdy nerobili v poľnohospodár­stve.

Novácke paradajky ľuďom chutia. Zberajú ich totiž až keď dozrejú, nie ako rajčiaky z dovozu, ktoré chytajú červeň v umelej, chémiou nadopovanej atmosfére kamiónov. Predávajú sa v 66 predajniach na hornej Nitre, ale aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Na Slovensku sa z celkovej ročnej spotreby 22 miliónov kilogramov paradajok vyrobí len okolo 8 miliónov kilogramov. Ak z toho 1,5 milióna dopestujú baníci, klobúk dolu. A zároveň výzva pre celé južné Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba