Väčšina z 1,4 milióna sporiteľov si druhý pilier ponecháva. Zmenia sa však pre nich možnosti zarobiť. Indexové fondy s vysokými výnosmi sa obmedzujú. Priestor na to vytvorila súčasná vláda. V indexových fondoch doteraz ľudia zarobili tisíce eur, napriek tomu v nich podľa údajov Národnej banky Slovenska má svoje investície len 471 sporiteľov. Nie všetci sporitelia však budú mať možnosť investovať do týchto dnes výnosných fondov, keďže Allianz-Slovenská DSS plánuje zrušiť svoj indexový fond a o podobnom kroku uvažuje už aj DSS Poštovej banky.
„V posledných dvoch rokoch akciové trhy merané cez indexy zaznamenali prudký rast,“ povedala Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance. Napríklad indexový negarantovaný dôchodkový fond od spoločnosti ING zhodnotil peniaze ľudí za deväť mesiacov svojho fungovania o neuveriteľných 26 percent. Klient s úsporami desaťtisíc eur tak na presune zarobil dvetisícšesťsto eur. „Trend vývoja indexového fondu ING bude aj naďalej závisieť od vývoja indexu EURO STOXX 50, zloženého z 50 akcií verejne obchodovaných spoločností s najväčšou trhovou kapitalizáciou v eurozóne,“ povedala Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa ING. O niečo nižšie zisky v rozmedzí od siedmich do pätnástich percent dosiahli indexové fondy ostatných dôchodkových správcovských spoločností.
Za súčasným rastom akcií stojí politika lacných peňazí zo strany väčšiny svetových bánk. „Investori musia voľné finančné zdroje niekde zaparkovať. No a najviac ich ukladajú do akcií, potom dlhopisov či komodít,“ vysvetľuje Šichtařová. Akcie tak dnes rastú i pri problémoch svetových ekonomík a v najbližšej budúcnosti sa situácia nezmení.
„Najbližších pár mesiacov by rast ešte mal vydržať, ale potom môže prísť k prasknutiu vytvorenej bubliny a prudkému prepadu indexových fondov. Nevylučujem ani možnosť pomalého pádu, pri ktorom by indexové fondy stagnovali a počkali, kým ich nedobehnú svetové ekonomiky,“ dodala Šichtařová.
„Indexový fond vznikol len ako náhrada za neriešenie fundamentálneho problému akciového a zmiešaného fondu, v ktorých sa nachádza väčšina sporiteľov, ktorí nechcú riziko, čo zväzuje správcom ruky, pri investovaní do akcií v týchto fondoch,“ povedal Jozef Paška, predseda predstavenstva Allianz – Slovenská DSS. Správcovia penzií sa pre konzervatívnosť sporiteľov obávali do akciových fondov nakupovať akcie, a tak na súčasnom raste akcií zarobili len sporitelia nachádzajúci sa v indexových fondoch. Smer túto deformáciu odstránil v poslednej novele, keď ľudia nachádzajúci sa v akciových fondoch museli písomne potvrdiť, že v nich chcú byť a ak tak neurobili, automaticky ich presunuli do garantovaných fondov.
„Od mája už budeme mať v akciovom fonde veľmi zaujímavo diverzifikované portfólio zložené najmä z akcií, komodít a iných na riziko a výnos orientovaných aktív,“ dodal Paška. Ďalšia správcovská spoločnosť zatiaľ len uvažuje nad zrušením indexového fondu.
„Naša spoločnosť sa nerozhodla zrušiť indexový fond. Chceme síce byť nadviazaní na indexy, ale s možnosťou aktívne reagovať na vývoj na trhoch. Existenciu fondu vyhodnotíme po 1. apríli 2013,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva DSS Poštovej banky. Ďalší štyria správcovia súkromných penzií zatiaľ deklarovali ponechanie indexových fondov.
„Prípadné zrušenie indexových fondov by som považoval za chybu. Tieto fondy mali doteraz slušné výnosy a predstavujú vhodnú alternatívu pre sporiteľov ochotných podstúpiť vyššie riziko,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Pri pasívnom riadení tieto fondy umožňujú sporiteľom vyhnúť sa riziku neodborných politických zásahov do investičných rozhodnutí správcov. Po príklady rizikových rozhodnutí politikov pritom netreba chodiť ďaleko. V Španielsku miestna vláda prikázala dôchodkovým správcovským spoločnostiam nakupovať štátne dlhopisy, čím súčasné problémy krajiny preniesla na plecia budúcich penzistov. „Ako negatívne hodnotím zvýšenie poplatkov v indexových fondoch od januára 2013,“ dodal Goliaš.
Ministerstvo práce, naopak, zvýšenie poplatkov v pasívne riadených fondoch obhajuje. „Práve vďaka nastaveniu zákona exministrom Mihálom nebola správa indexových fondov pre dôchodkové správcovské spoločnosti zaujímavá, a preto ich ani nepropagovali a zákonite v nich sporilo málo ľudí,“ uzavrel hovorca ministerstva práce Michal Stuška.