Krajina musí znížiť štrukturálny deficit verejných financií z vlaňajších 4,6 percenta výkonu ekonomiky na 0,5 percenta v roku 2015, pod hrozbou 70-miliónovej pokuty, ktorá vyplýva z fiškálnych pravidiel v eurozóne. Podobné veľké šetrenie iné krajiny nečaká. Ide o dôsledok viacerých okolností.
Kríza v roku 2009 zasiahla otvorenú slovenskú ekonomiku najviac a prvá vláda Roberta Fica zároveň v dobrých časoch dostatočne nešetrila. Slovensko v úsporách pribrzdili aj dvoje voľby v rokoch 2010 aj 2012. Politici pre nedostatok času aj preto namiesto hlbšieho krátenia výdavkov zvyšovali najprv nepriame dane a neskôr aj priame.
Foto: Pravda
Analytik Volksbank Vladimír Vaňo pripúšťa, že práve pre volebné roky stratilo Slovensko oproti iným krajinám čas.
„Napríklad Česko je v úsilí konsolidovať verejné financie ďalej, pretože skôr a razantnejšie pristúpilo k ozdravným opatreniam tak na strane rozpočtových výdavkov, ako aj príjmov, vďaka úradníckej vláde už v roku globálnej recesie,“ hovorí Vaňo. Štartovacia pozícia Slovenska bola pritom relatívne horšia ako v Česku, kde v roku 2009 začínali s 5,8-percentným deficitom, zatiaľ čo Slovensko s deficitom na úrovni 8 percent.
Podľa Juraja Kotiana, vedúceho makroanalytika pre strednú a východnú Európu Erste Group, je krajina len na začiatku konsolidácie. „Úsilie vlády musí pokračovať v najbližších rokoch, teraz je priestor na kvalitatívne lepšie šetrenie, zamerané na štrukturálne reformy,“ hovorí Kotian.
Názory na to, či najväčšiu časť konsolidácie majú Slováci ešte pred sebou, alebo za sebou, nie sú však jednotné. Inštitút finančnej politiky pri MF SR vlani ku koncu roka vypočítal, že ak by sa príjmy z už prijatých opatrení napĺňali a nezvyšovali by sa výdavky, dodatočná konsolidácia v rokoch 2014 a 2015 by bola len v rozsahu do 100 miliónov eur. Takýto scenár má však značné riziká pri príjmoch aj výdavkoch.
Krajinám v Pobaltí, ktoré môžu byť príkladom, k zníženiu dlhu a naštartovaniu ekonomiky pomohli razantnejšie vládne škrty hneď v začiatkoch krízy. Pobaltské krajiny pritom patria medzi najväčšie obete krízy. Nie z dôvodu, že by neboli konkurencieschopné alebo zadlžené, ale práve naopak – až príliš dobré čísla prilákali veľa zahraničných investorov, ktorí pádom Lehman Brothers presťahovali kapitál z krajiny. Vlády vtedy zvolili cestu výrazného znižovania bohatstva namiesto zadlžovania.
Navyše v Estónsku recept na zníženie deficitu podporili aj ľudia. „Vláda mala vo svojich krokoch podporu väčšiny obyvateľstva, ľudia s týmito krokmi súhlasili a vládu opakovane volili,“ dodáva analytik Next finance Jiří Cihlář.