Potravinový škandál nadobudol nové rozmery po tom, čo britský minister pre životné prostredie David Heath oznámil, že v konskom mäse sa môžu nachádzať zvyšky fenylbutazónu, ktorý podávajú veterinárni lekári koňom na zmiernenie bolestí. Táto látka však môže u ľudí vyvolať krvácanie do žalúdka či čriev a dokonca smrť.
„Na Slovensku sme začali testovať burgery a lasagne, v ktorých objavili prítomnosť konského mäsa, ešte predtým, ako vydala pokyn na testy Európska komisia. Výsledky budú známe na konci týždňa,“ povedal šéf štátneho potravinového dozoru profesor Jozef Bíreš.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Euroslávik, eurokôň 1 : 1.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Reťazec Tesco Stores SR, dcéra rovnomennej britskej spoločnosti, ktorá predávala hovädzinu s prímesou koňaciny na Britských ostrovoch, informoval Pravdu, že na Slovensku takéto výrobky na pultoch neboli.
Brusel medzitým vyzval všetky členské štáty na testy hovädzích výrobkov. Nejde o bežnú kontrolu. Brusel si chce byť načistom, do akej miery je európsky trh s potravinami zašpinený kontaminovanými hovädzími výrobkami.
Slovenskí potravinoví inšpektori dostali z Európskej komisie pokyn, aby otestovali dovedna 2 500 vzoriek produktov na obsah koňaciny a urobili ďalších 4-tisíc analýz, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili prítomnosť fenylbutazónu. Vzorky sa budú podľa Jozefa Bíreša odoberať zo všetkých obchodných systémov.
Rozsiahla bezpečnostná akcia vytiahne z vreciek európskych daňových poplatníkov státisíce eur. Jeden test vyjde na 400 eur. Polovicu z neho uhradí každému členskému štátu Európska komisia zo spoločnej pokladnice, druhá pôjde z účtov každého členského štátu. Keďže v hre je ľudské zdravie, výdavky na testy idú takpovediac bokom. Dôležité je získať prehľad o tom, aké mäso sa vlastne v Európskej únii predáva.
Na otázku, prečo západoeurópski výrobcovia primiešavali konské mäso do typicky hovädzích výrobkov, alebo ich dokonca vyrábali výlučne len z koňaciny, je jednoduchá odpoveď. „Konské mäso je v porovnaní s hovädzím o 50-percent lacnejšie a je dobré na prifarbenie. Dokonalý prostriedok na to, ako v honbe za vyšším ziskom zlacniť výrobu“ vysvetlil dôvody podvodu profesor Jozef Bíreš.
V horúčkovitom pátraní po zdroji konského mäsa britské zdroje udávajú, že dodávatelia pochádzali buď z Rumunska, alebo z Poľska. Obe krajiny sa proti obvineniu ostro ohradili. Agentúra Reuters však na margo údajného rumunského pôvodu mäsa uviedla dôvody, prečo by koňacina mohla pochádzať práve z tejto krajiny. Je to dôsledok chudoby v Rumunsku. V málo mechanizovanom rumunskom poľnohospodárstve sú hlavnou ťažnou silou kone a doslúžené zvieratá idú na jatky.
Britský expert na rumunské poľnohospodárstvo Stuart Meikle, ktorého citovala Reuters a potom ČTK, spočítal, že kôň stojí rumunského poľnohospodára asi 100 až 150 eur mesačne, čo je takmer 40 percent jeho zárobku. Za konské mäso potom na bitúnku dostane 3,5 lei za kilogram, zhruba 80 centov. Na porovnanie za hovädzie sa platí 5,5 lei (1,2 eura).
„Európska únia nerieši príčinu, ale dôsledok,“ myslí si ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Aktuálny potravinový škandál ukazuje na diery tak v systéme kontroly, ako aj celej európskej legislatívy. A takisto na dvojaký meter na k posudzovanie škandálov v Európskej únii.
Na nedávne falšovanie sviečkovice, ktorú maďarskí dodávatelia nahradili bravčovou panenkou a predávali na Slovensko, sa už takmer zabudlo. Do zabudnutia sa už dostával aj škandál s poľskými cukrovinkami, najmä trubičkami. Komisia v súvislosti s ním odkázala slovenskej potravinovej službe, aby si veci vyjasnila s poľskou.
Konské mäso vyvolalo búrku nevôle medzi spotrebiteľmi v celej Európe. Kôň je na Britských ostrovoch spoločenské zviera, predstava, že sa nachádza v hamburgeri, Angličanov a Írov desí, nehovoriac o tom, že môže dokonca zabíjať.
Po škandále s BSE (choroba šialených kráv) prijala Európska únia zásadu, že každé hovädzie mäso musí byť vystopovateľné až na farmu. Pri iných druhoch mäsa to však neplatí. „Smernica o označovaní potravín sa prijala ešte v roku 2000. Od roku 2007 sa neustále upresňuje, ale v dôsledku obrovského lobingu výrobcov a obchodníkov stále nie je dokončené jej presné znenie,“ vykreslil pozadie tvorby potravinových zákonov štátny radca pre potraviny Ján Štulc.
Kauza koňacina podľa všetkého prinúti Brusel konečne konať. Európska komisia si objednala prieskum, čo by prinieslo presnejšie označovanie pôvodu a zloženia výrobkov pre všetkých účastníkov potravinového reťazca – výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov. Profesor Bíreš hovorí, že keby záležalo na Slovensku, okamžite by hlasovalo za sprísnenie legislatívy. Potraviny sú síce biznis, ale v prvom rade musia mať ľudia istotu, že sú zdravotne bezchybné a obsahujú to, čo deklaruje ich názov.