Chrenko: Platiči daní musia ísť príkladom

Čierny zoznam neplatičov DPH, ratingy firmám či bločková lotéria. Týmito opatreniami slovenskej vlády na boj proti daňovým únikom by sa podľa bývalého poradcu českého ministra financií Petra Chrenka mohli inšpirovať aj Česi.

Peter Chrenko
Peter Chrenko
Autor: ,

„Opatrenia slovenskej vlády majú zámer vyzdvihnúť tých, ktorí dane platia, kým v Česku vláda len dávala na pranier tých, ktorí sa v daňovej povinnosti voči štátu previnili. Treba však ukazovať podnikateľom aj vzory biznisu,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Chrenko, ktorý je momentálne vedúcim partnerom Daňových a právnych služieb PwC v Českej republike.

Štát už predstavil plán boja proti daňovým únikom. Ako ho hodnotíte?

Je tam niekoľko zaujímavých vecí. Napríklad zverejňovanie neplatičov DPH na tzv. čiernom zozname spoločností. V rámci tohto opatrenia aj zavedenie ratingov pre firmy. Prideľovať firmám hodnotenie, na základe ktorého by sa prípadní obchodní partneri danej firmy či podnikateľa vyhli problémom do budúcnosti, považujem za legitímny nástroj štátu, ako skoncovať s neplatičmi a nedôveryhodnými firmami. Áno, je to na druhej strane veľmi diskutované a sporné, pretože je to akési zasahovanie do práv a utajovaných skutočností firmy. No nedá sa vyčítať štátu snahu, aby všetci v ekonomike platili dane. Pozrite, ak bude mať firma déčkový rating, tak buď skončí s biznisom, alebo sa napraví. Normálna firma si povie: fajn, chcem dostať áčkový rating, a aj adekvátnu podporu štátu, budú s nami chcieť ostatní obchodovať. Špekulanti už nedostanú priestor na podnikanie.

Zmení to podľa vás uvažovanie ľudí? Neplatiť dane sa stalo nielen u nás národným športom…

Keď som si prezeral zoznam opatrení vašej vlády, tak ma zaujal návrh bločkovej lotérie. To by mohlo osloviť práve aj bežných ľudí, a tým zabrániť únikom na DPH práve pri platení v obchodoch. Po každom nákupe si vypýtať blok s vidinou veľkej výhry od štátu. Tento model funguje v Hongkongu, Singapure či na Taiwane a osvedčilo sa to. Aké sú odhady únikov z registračných pokladníc u vás ročne?

Okolo 150 miliónov eur…

No vidíte. Odtiaľto treba začať. Je potrebné do ekonomiky vniesť aj takéto nové nástroje, skúšať nové veci. Aj takto sa postupne bude meniť nastavenie ľudí, ich mentalita. Každý z tých nástrojov rieši len časť z daňových únikov v krajine. Neexistuje univerzálny nástroj. Treba hľadať kombináciu mechanizmov.

Opatrenia majú dostať do štátnej kasy časť z odhadovaných únikov pri výbere dane z pridanej hodnoty vo výške 1,2 miliardy eur. Nie je to podľa vás príliš ambiciózny plán?

Je. Zatiaľ sa opatrenia len zavádzajú do praxe. Rozhodne sú to odvážne plány, z ktorých by si konzervatívne Česko malo vziať príklad. Vidím v tých opatreniach vlády najmä zámer vyzdvihnúť tých, ktorí dane platia, kým v Česku vláda len dávala na pranier tých, ktorí sa v daňovej povinnosti voči štátu previnili. Kým u vás budete mať ratingy firiem, česká vláda zverejňovala len tých, ktorí sú nedôveryhodnými partnermi. Treba však ukazovať podnikateľom aj vzory biznisu.

Európa na daniach stráca ročne miliardu eur. Myslíte, že problém dokáže vyriešiť návrh zjednotenia základu dane pre firmy?

Určite áno. Predstavovalo by to zjednodušenie výberu daní z príjmov. Týmto spôsobom by sa vytvoril lepší mechanizmus, ako by sa profit, ktorý sa generuje v európskom prostredí, prerozdelil medzi jednotlivé členské krajiny. Tie totiž v súčasnosti nemajú možnosť efektívne využívať štandardné nástroje na boj proti daňovým únikom, ktoré zaberali v čase, keď sme fungovali v uzatvorených ekonomikách s hranicami. Tým, že máme jeden ekonomický priestor, je súčasný systém zdaňovania prekonaný. Potrebujeme nájsť iné riešenie. Vhodným mechanizmom by bolo mať práve spomínaný konsolidovaný spoločný základ dane v rámci EÚ.

Ako by to pomohlo samotným firmám?

Dnes netransparentnosť systému spočíva práve v tom, že sa v každej krajine vypočítava základ dane iným spôsobom. Spoločný spôsob by viedol jednak k väčšej transparentnosti, ale bolo by to aj lacnejšie na administratívu. A hlavne by sa dosiahla úspora času pre jednotlivé firmy. Už nebudú musieť 27 spôsobmi vypočítavať základ dane.

Nie je tento krok Bruselu predzvesťou zavedenia jednotnej korporátnej dane?

O téme zjednotenia základu dane vedú politici v Bruseli diskusie niekoľko rokov. Nikdy som nezaznamenal, že by bola tendencia, aby sa aj samotná výška korporátnych daní v rámci EÚ zjednotila. Ak by sa mala zjednotiť, tak len v prípade, pokiaľ by sa príjem z týchto daní stal zdrojom príjmov EÚ, aby sa hovorilo skutočne o európskej dani. Tak by Brusel potom ďalej zisky prerozdeľoval. Inak by to nemalo zmysel.

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Brusel bude na najbližšom summite riešiť aj zlepšenie konkurencieschop­nosti únie. Môže práve zjednotenie základu dane k tomu prispieť?

Práve to je jedným z možných riešení. Očakávam výrazné zlepšenie konkurencieschop­nosti únie práve spôsobom zjednodušenia stanovania základu dane.

Čo by mal Brusel pri nastavení spoločného základu dane posudzovať?

Rozdielnu cenu práce či náklady na energie, ktoré vstupujú do výroby. Tieto položky výrazným spôsobom ovplyvňujú základ dane. Musí sa zohľadniť konkurencieschop­nosť danej krajiny, aby neskôr nedochádzalo k neférovému prerozdeľovaniu základu dane medzi rozvíjajúce sa krajiny, kde je nižšia cena práce oproti Západu. Kľúčová otázka je, či členské štáty budú chcieť tento základ dane zaviesť.

Česko má vyslovene odmietavý postoj k takémuto zjednoteniu, obáva sa práve možného ďalšieho kroku zjednotenia sadzieb korporátnej dane…

Česko sa obáva, že to povedie k ďalšiemu zasahovaniu Bruselu do suverenity štátu. Momentálne je to ale akýsi menší nesúhlas, pretože ešte pred štyrmi rokmi krajina rezolútne odmietala vôbec koncepciu takéhoto návrhu. Postupne sa pozícia Česka zmierňuje. Už v čase, keď som pôsobil na českom ministerstve financií, sme zastávali názor, že si dokážeme spoločný základ dane predstaviť, ale sme zásadne proti konsolidovanému základu dane. To znamená, aby sme akceptovali princíp, kedy sa budú započítavať aktivity a základy všetkých subjektov, ktoré v danej ekonomike existujú. Jasné nie sa hovorilo z historického dôvodu – v českej ekonomike je totiž naakumulovaná vysoká čiastka strát, ktoré by mali potom významný jednorazový dosah na stanovenie základu dane v krajine. Tým pádom by sa nám znížil výber dane z príjmu. Či to nakoniec česká vláda schváli, alebo nie, je vždy otázkou politickej reprezentácie.

Česko by však svojím prípadným nesúhlasom mohlo stopnúť aj záujem Slovenska o zjednotenie základu dane…

Brusel pravdepodobne využije inštitút posilnenej spolupráce. Ide o podobný mechanizmus, ktorý bol využitý pri zavedení dane z finančných transakcií. Keď sa skrátka zistí, že o určitej otázke je rôzny názor a nikdy nebude dosiahnutá 100-percentná zhoda, potom sa využíva spomínaná posilnená spolupráca, keď sa identifikujú konkrétne členské krajiny, ktoré to chcú zaviesť. Tým ostatným sa nechá priestor, nech sa rozhodnú, či k tomu pristúpia na základe dosiahnutých výsledkov v krajinách, ktoré to zaviedli. Je to kompromisné riešenie, pretože pri iných návrhoch, čo sa daní týka, je potrebné, aby to zaviedli všetky krajiny naraz.

Slovenské ministerstvo financií návrh podporuje. Zdá sa, ako by sme sa k návrhom Bruselu vždy stavali akosi pozitívnejšie…

Česko je konzervatívnejšia krajina. Väčšinou si vec štyrikrát zváži a až potom konajú. Nechá sa najskôr presvedčiť o výhodách, tým, že to niekto reálne zaviedol, potom sa k tomu možno pridá. Slovensko, naopak, nepremýšľa tak ako my. Skrátka skočíte do nových návrhov po hlave a skúšate to na vlastnej koži. Hľadáte riešenia za pochodu. V rámci zavádzania odvážnejších zmien bolo a je Slovensko dávané Česku za príklad. U nás sa len diskutuje a po desiatich rokoch sa to stále nevyskúša…

Je to však pre Slovensko dobré, keď sa do všetkých návrhov Bruselu hrnie hlava-nehlava a nepočká si?

Niekedy to vyjde, niekedy nie. Zoberte si príklad z roku 2004, keď sa zaviedla rovná daň na Slovensku. Krajina sa vtedy stala vedúcou krajinou z hľadiska konkurencieschop­ných daňových systémov. Skokovitou zmenou systému, keď sa krajina odvážila experimentovať s rovnou, daňou sa ukázalo, že ste urobili pre ekonomiku dobrú vec. Veľký experiment, ale na druhej strane aj veľký prínos pre krajinu v tom čase. Investície zo zahraničia sa okamžite začali premiestňovať na Slovensko.

Nie je experimentom, že vláda rovnú daň zrušila?

Progresívna daň, ktorú slovenská vláda zaviedla, nie je experimentom, je to skôr taký momentálny trend európskych ekonomík, ktoré v snahe konsolidovať verejné financie zavádzajú vyššie dane pre bohatých a firmy. Je to akési zisťovanie, kde je ešte tá horná hranica, kam sa dá sadzba ešte zvýšiť. Experimentom by som nazval sektorovú daň, keď niektoré typy spoločností v energetike, bankovníctve, vo finančnom sektore majú vo väčšej miere prispievať ku konsolidácii. V tomto pristupujú viaceré európske krajiny opatrnejšie ako Slováci. Naráža to na akési presvedčenie o spravodlivosti a rovnakom zaobchádzaní s daňovými subjektmi.

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Neteší teraz Čechov, že majú nižšiu korporátnu daň ako Slováci? Napríklad Poliaci si veria, že vďaka tomu prilákajú do krajiny viac investícií…

Osobne to tak nevnímam, a ani samotné korporácie to tak nevnímajú. Rozdiel o štyri percentuálne body neznamená, že si firmy povedia – zatvárame to tu, ideme k susedom. Aj keby bola korporátna daň na úrovni 25 či 26 percent, tak si dovolím tvrdiť, že ani jedna korporácia to v krajine nezabalí a neodíde. S tým odchodom firiem po zvýšení daní sa ľahko straší. Na výber a zotrvanie firmy v krajine sú však úplne iné dôvody.

Aké?

Napríklad, že firma má kvalitných zamestnancov. Je to o stabilite prostredia, predvídateľnosti práva a jeho vymožiteľnosti. Z tohto pohľadu je Slovensko krajinou, ktorá je považovaná za stabilnú. V eurozóne je momentálne dôležitejšia celková stabilita prostredia ako samotná sadzba. Tá je na štvrtej pozícií v rámci rozhodovania o umiestnení investícií.

Slovensko stále nepriťahuje investície s vyššou pridanou hodnotou. Stále sme krajinou modrých golierov, teda robotníkov. Prečo?

Myslím, že sa to už významným spôsobom zmenilo v poslednom období. Dôkazom toho sú share-servis centrá, tzv. strediská zdieľaných služieb. Pozrite sa do bratislavskej časti Ružinov, tam už môžete vidieť, že na Slovensku už máme aj biele goliere (tzv. duševne pracujúci). Ekonomika musí kopírovať trendy. Pred pár rokmi bolo nevyhnutné, aby do krajiny prišli automobilky a montážne firmy, to slovenskú ekonomiku stále drží nad vodou aj v tomto období, keď je viacero krajín v recesii. Práve vďaka automobilkám to tak u vás nie je.

Dokedy?

Ťažká otázka (smiech). Viete, máte síce automobilky s modrými goliermi, teda so zamestnancami s nižšími príjmami, ktorí však časť svojich nákupov realizujú lacnejšie v zahraničí alebo sa čoraz viac uskromňujú. Domáca spotreba u vás klesá, je to však celoeurópsky trend. Tým, že je slovenská ekonomika od automobiliek závislá, a tým, že prichádzajú horšie správy z eurozóny, môže to nakoniec ekonomike podkopnúť nohy. Keďže, ako vidíme, domáca spotreba sa tak skoro nenaštartuje a bielych golierov v krajine stále nie je dostatok na to, aby ekonomiku potiahli.

Peter Chrenko (47) vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a Inštitút medzinárodných vzťahov v Moskve. Momentálne je vedúcim partnerom Daňových a právnych služieb PwC v Českej republike. V rokoch 1992 – 2002 sa v pražskej kancelárii poradenskej firmy Arthur Andersen zaoberal daňami a energetikou. Neskôr sa stal šéfom slovenskej pobočky Ernst&Young. V roku 2008 prijal ponuku Miroslava Kalouska, aby reformoval daňový systém v Česku. Na pozícii poradcu ministra financií pôsobil do roku 2011. Chrenko je ženatý, má dve deti.

Súvisiace články:

Donald Trump, prezident, usa

Trumpa zaujíma, kto radil Obamovi v otázkach klímy

10.12.2016 15:00

Americkú energetickú politiku s januárovým nástupom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa čaká rozsiahla reorganizácia.

Ford Fiesta - 2017

Presun Fordu do Mexika zatiaľ nezastavil ani Trump

10.12.2016 08:54

Americká automobilka Ford Motor pokračuje vo svojich plánoch presunu výroby malých áut zo Spojených štátov do Mexika.

EÚ, Veľká Británia, vlajka

Britom by migranti chýbali, potravinári varujú pred rastom cien

09.12.2016 19:08

Bez pracovníkov z ostatných krajín Európskej únie sa v Británii pravdepodobne zvýšia ceny potravín, tvrdia tamojšie potravinárske firmy.

Donald Trump, prezident, usa

Trumpa zaujíma, kto radil Obamovi v otázkach klímy

10.12.2016 15:00

Americkú energetickú politiku s januárovým nástupom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa čaká rozsiahla reorganizácia.

Santos

Kolumbijský prezident si prevzal Nobelovu cenu za mier

10.12.2016 14:13

Nobelovu cenu za mier 2016 si v Osle prevzal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos (65).

Andrej Hrnčiar

Hrnčiar: Nad rastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci

10.12.2016 14:05

Nad nárastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci, aj koalícia aj opozícia, aj médiá - ktoré vykresľujú situáciu na Slovensku príliš negatívne, konštatoval podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar.

Fico, snem Smeru

Fico na sneme Smeru: Zleniveli sme, útočia na nás médiá

10.12.2016 11:10, aktualizované: 14:01

V Smere podľa predsedu strany Roberta Fica zleniveli, útočí na neho opozícia i médiá, ale podpora verejnosti pretrváva.