„Tvorba hrubého domáceho produktu medziročne vzrastie len v nominálnom vyjadrení, a to o 1,2 percenta, zatiaľ čo reálne by mala stagnovať, teda zostať na úrovni prvého polroka 2012,“ povedal Ján Haluška, analytik inštitútu Infostat.
Nie je vylúčená ani recesia, ktorá by mohla ešte viac znížiť spotrebu a prehĺbiť nezamestnanosť. „Riziko poklesu výkonnosti hospodárstva, samozrejme, existuje a treba s ním počítať,“ dodala analytička Jana Juriová z Infostatu.
Nedostatku objednávok sa momentálne nedokáže vyhnúť trnavský závod PSA Peugeot Citroën. „V automobilke je problém s dostatkom práce pre všetkých zamestnancov a prebiehajú rokovania, ako to riešiť,“ potvrdil predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.
Vláda plánuje súčasné problémy ekonomiky riešiť vyššou podporou investícií, výstavbou diaľnic, podporou školstva, exportu a zlepšením čerpania eurofondov. Podrobnejšie o týchto opatreniach včera na rokovaní vlády informoval minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
„Zatiaľ ešte neboli schválené žiadne konkrétne návrhy a diskutovalo sa len o možných technických riešeniach,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič. Štát totiž ešte stále zbiera všetky potrebné informácie z jednotlivých ministerstiev. „Celý proces bude ukončený do konca marca a potom predstavíme konkrétne riešenia,“ dodal Jurikovič.
„Titulkovo pôsobia tieto zámery vynikajúco, rizikom ale ostáva spôsob ich realizácie,“ povedal Andrej Arady, analytik VÚB banky. Doterajšie kroky súčasnej vlády podľa zamestnávateľov prispeli k rastu nezamestnanosti, utlmeniu investícií a zníženiu hospodárskeho rastu. Vláda sa bráni, že pre dlhovú krízu šetrí celá eurozóna a ide o globálny problém. Vláda podnikom ako kompenzáciu k rastu daní prisľúbila urobiť zmeny vedúce k zníženiu súčasnej byrokracie.
„Jedným zo spôsobov, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, je aj odbúranie byrokracie napríklad pri zakladaní firiem či získavaní koncesií,“ načrtol možnú podporu podnikateľov Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Pri exporte by zas nemali byť podporované len vybrané firmy. „Na medzinárodnom poli by sa vláda mala snažiť o odstraňovanie bariér voľného obchodu, čo pomôže aj slovenským exportérom,“ uviedol Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Z ďalších navrhovaných foriem podpory by napríklad zlepšenie energetickej efektívnosti mohlo na Slovensku udržať americké vedenie U. S. Steelu Košice. Tomu vláda v prípade upustenia od predaja fabriky ponúka podporu pri modernizácii výroby elektriny.
Veľkým stimulom pre ekonomiku sú aj eurofondy, na ktorých Slovensko v prípade plného vyčerpania zarobí v rokoch 2014 až 2020 trinásť miliárd eur. „Považujem za zvrátené, ak je roky jednou z hlavných mediálnych tém spätých s eurofondmi "starosť“ o rýchlosť ich čerpania. To je, akoby sa bežný človek staral najmä o to, ako rýchlo minúť celú výplatu," upozornil Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Z pohľadu daňových poplatníkov je podľa neho dôležitejšie, na čo sa peniaze minuli. „Okrem realizovanej a takej potrebnej modernizácie verejnej infraštruktúry možno povedať, že veľkú časť zhltla byrokracia, korupcia, klientelizmus, nezmyselné a zbytočné projekty,“ myslí si Sloboda.