Snaha samospráv ušetriť tento rok po dohode s vládou asi 200 miliónov eur sa dotýka čoraz viac oblastí. Viaceré mestá zvýšili dane, znížili výdavky na kultúru, šport či osvetlenie alebo škrtali spoje a zdražovali cestovné. Najnovším trendom je, že pri mestských autobusoch by mali pribúdať zastávky na znamenie a spoje tak nebudú automaticky stáť všade. Ak sa zmena podľa odborníkov spraví rozumne, cestujúci ju nemusia pocítiť negatívne. Podľa skúseností zo susedného Česka je potenciál úspor pri zastavovaní mestských autobusov na Slovensku len na znamenie rádovo až v miliónoch eur.
Od polovice februára zastavujú výlučne na znamenie linky mestskej hromadnej dopravy v Nitre a podobné tendencie sú aj v ďalších mestách. V Bratislave majú byť časom na znamenie všetky zastávky. Zrýchliť sa tým má preprava ľudí, znížia sa emisie a plynulejšou jazdou poklesne spotreba paliva. V zime by tiež hrozili menšie úniky tepla a v lete by zase mala lepšie fungovať klimatizácia. Cestujúci si však musia dávať pozor, aby sa nepreviezli a pred zastávkou včas stlačili príslušné tlačidlo. Pri nastupovaní netreba mávať, ale na zastávke musia stáť na viditeľnom mieste a vodič zastaví.
Keď v Prahe pred časom zmenili tristo autobusových zastávok na znamenie, prinieslo to ročnú úsporu na rozjazdoch 196-tisíc eur. "Aj na Slovensku by to prinieslo značnú úsporu nákladov, pretože vodič nemusí zbytočne stáť na zastávkach v čase, keď na nich nie je potenciál nastúpenia alebo vystúpenia cestujúcich,“ hovorí Pavol Kajánek, expert Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Zastávok na znamenie pribudlo v poslednom čase aj v hlavnom meste. Bratislava disponuje celkovo 1 376 zastávkami hromadnej dopravy, zatiaľ 528 z nich je na znamenie.
"Zastávky na znamenie urýchľujú cestovanie tým cestujúcim, ktorí cestujú najmä na väčšiu vzdialenosť a vďaka nim sa znižujú náklady na pohonné látky či opotrebovanie vozidiel. Zavádzanie zastávok na znamenie tiež prispieva k zlepšeniu dodržiavania cestovných poriadkov. Naším cieľom je celoplošné zavedenie zastávok na znamenie,“ tvrdí Agáta Staneková z Dopravného podniku Bratislava.
V metropolách sa šetrí dávno
Celoplošné zastávky na znamenie sú bežné v susednej Viedni, sčasti v Prahe, v Londýne či v Lisabone. Na Slovensku zatiaľ v Nitre už ľudia pri vystupovaní musia vždy včas stlačiť tlačidlo STOP alebo ak je autobus vybavený samoobslužným otváraním dverí, stačí stlačiť tlačidlo otváranie dverí.
"Zmeny sme v prvom rade zavádzali pre zlepšenie plynulosti autobusovej dopravy, lepšie dodržiavanie cestovného poriadku, a tým zlepšenie služieb pre našich cestujúcich. Z hľadiska týchto aspektov môžeme zatiaľ zmeny hodnotiť pozitívne. Hodnotiť dosah na spotrebu pohonných hmôt by bolo zatiaľ naozaj predčasné, keďže na ňu súčasne vplýva množstvo ďalších faktorov,“ hovorí Vladimír Šimko z nitrianskej Veolia Transport.
Najviac by na plošnom rozšírení zastávok na znamenie mohla ušetriť Bratislava. Mestský dopravca síce nemá presné čísla, koľko by sa tým získalo, Výskumný ústav dopravný však skúša porovnanie so susedným Českom.
Jeden rozjazd za štyri centy
"V roku 2007 zavádzala Plzeň zastavenie hromadnej dopravy len na znamenie celkovo na 42 zastávkach mesta. Dopravný podnik vyčíslil úsporu z rozjazdu trolejbusu na 2 centy a autobusu na 4 centy. Ročná úspora len na rozjazdoch autobusov predstavovala 27,5 tisíca eur. Samozrejme, zníženie hluku a emisií plus menej zbytočného vetrania v autobusoch sú taktiež druhotné efekty zavedenia tohto systému,“ počíta Pavol Kajánek, dopravný expert z Výskumného ústavu dopravného.
Podľa výsledkov úspor v Prahe a tiež Plzni platí, že ak by v celej Bratislave zastavovali mestské spoje len na znamenie, mesto by na tom ušetrilo ročne niekoľko stoviek tisíc eur.
Kajánek si myslí, že vzhľadom na početnosť zastávok, spojov a vysokého využitia niektorých zastávok cestujúcimi v hlavnom meste, by bola aplikácia tohto systému na všetkých zastávkach nezmyselná.
"Na druhej strane aj v hlavnom meste je veľa zastávok, ktoré sú využívané cestujúcimi len občasne. Práve tieto typy zastávok a spoje obsluhujúce tieto zastávky by mohli byť potenciálne zahrnuté do takéhoto riešenia. Určite by to prinieslo úsporu nákladov, pretože nemusí zbytočne stáť na zastávkach v čase, keď na nich nie je potenciál nastúpenia alebo vystúpenia cestujúcich,“ dodáva expert.
Mávanie je minulosťou
V súčasnosti sa na zoznam zastávok na znamenie automaticky dostane zastávka s menšou frekvenciou či odľahlejšou polohou. Cestujúci čakajúci na zastávke na znamenie pri nástupe vodičovi nemusia dávať žiadny signál, ale musia stáť tak, aby ich na zastávke bolo vidno. Mávanie rukou na mestský spoj je tak minulosťou.
"Pri vystupovaní musia dať vodičovi znamenie stlačením tlačidla STOP. Vodič je povinný na zastávke na znamenie zastať, ak sa tam nachádza cestujúci bez ohľadu na to, na akú linku chce nastúpiť,“ dodala Staneková.