Rezort financií v utorok potvrdil, že časť diery v rozpočte, ktorá vznikla v zdravotníctve, sa aj v rovnakom rezorte zapláta cez nižšie výdavky.
Menej peňazí do zdravotníctva spolu s ďalšími škrtmi v jednotlivých rezortoch by mali zaplátať vyše 360-miliónovú dieru v tohtoročnom rozpočte. „Keď máte nižšie odvody do zdravotnej poisťovne, tým pádom musíte mať aj nižšie výdavky,“ zdôvodnil včera minister financií Peter Kažimír po tom, čo bol na kontrolnom dni v rezorte premiér Robert Fico.
Dotkne sa to pacientov?
Je možné, že úspora v zdravotníctve sa dotkne pacientov, keďže nemocnice či poisťovne podobné rezervy verejne nedeklarujú. V minulom roku fakultné a univerzitné nemocnice nastúpili na cestu znižovania prevádzkových nákladov. Škrty sa týkali tak liekovej, ako aj personálnej politiky. Nemocnice tak reagovali na čoraz väčšie tempo zadlžovania. Napríklad medziročná úspora Univerzitnej nemocnice v Košiciach predstavovala vďaka liekovej politike v minulom roku viac ako jeden milión eur, čo rezort zdravotníctva považoval za úspech. „Zaviedli sa prísnejšie limity na spotrebu liekov, objednávajú sa v 2-týždňových intervaloch,“ uviedlo nedávno ministerstvo. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici napríklad musela v minulom roku prepúšťať, mesačne však momentálne ušetrí až 100-tisíc eur. Šetrila aj na energiách, a to o viac ako 120-tisíc eur v minulom roku. Najzadlženejšia je momentálne Univerzitná nemocnica v Bratislave, ktorej dlh za minulý rok sa vyšplhal na viac ako 50 miliónov eur.
To, že najmä v súvislosti s rozpočtom zdravotníctva bude musieť vláda prijímať tento rok dodatočné opatrenia, si myslia nezávislí analytici aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá kontroluje vládu. Rada už vlani poukázala na to, že v tohtoročnom rozpočte nie je pokrytých 50 miliónov eur, o ktoré by podobne ako minulý mal narásť dlh zdravotníckych zariadení. Ministerstvo financií tento fakt nespochybnilo. „Vláda momentálne nemá plnú kontrolu nad regionálnymi nemocnicami, ktoré kumulujú dlh. Preto je riziko väčšieho zadlženia zdravotníckych zariadení v tomto roku veľmi vysoké,“ komentuje ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Najviac pomohol výstup z 2. piliera
Škrty v zdravotníctve, ako aj v ďalších rezortoch by však mali pokryť len časť z výpadku daní. Najväčšiu časť, vyše 230 miliónov eur, by mala pokryť rezerva, ktorá vznikla výstupom ľudí z druhého dôchodkového piliera. Takmer 70 miliónov eur chce štát získať z vyšších dividend od Slovenského plynárenského priemyslu a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. „Dokopy 59 miliónov eur budú tvoriť rôzne škrty a úspory v rozpočtoch viacerých ministerstiev. Navyše máme vďaka týmto škrtom v rozpočte 6-miliónovú rezervu, z ktorých časť chceme po dohode so samosprávami vyčleniť na opravu ciest a výtlkov,“ povedal Kažimír. Podľa informácií Pravdy by sa práve na opravu výtlkov na cestách malo vyčleniť 10 miliónov eur, zvyšných šesť miliónov si štát ponechá ako rezervu. Rezort financií pritom v tomto rok prispeje k úsporám takmer dvoma miliónmi, ktoré mali byť pôvodne použité na rekonštrukciu rekreačného zariadenia vo Veľkom Mederi. O takmer milión eur príde aj rezort obrany. Rezort financií počíta aj s dodatočným miliónom eur zo zmrazovania platov ústavných činiteľov.
Chýba štátna diéta
Minister v rámci úsporných opatrení počíta s tým, že veľkú úsporu prinesie aj vládny program Eso z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktoré by malo priniesť zefektívnenie štátneho aparátu v tomto roku o viac ako dva milióny eur. „Je to stále málo. Zároveň je nutné pripomenúť, že šetrenie musí byť nevyhnutne spojené so zmenou regulačných a administratívnych povinností, ktoré na strane verejnej správy spôsobujú dodatočné zdroje. Dá sa to porovnať s tým, keď chcete schudnúť. Neschudnete len keď si zviažete silnejšie opasok; vtedy vás bude bolieť len brucho. Schudnete len vtedy, keď zmeníte stravné návyky a začnete cvičiť,“ konštatuje šéf Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.
Vláda včera avizovala, že viac peňazí do rozpočtu si sľubuje od opatrení na boj s daňovými únikmi. Ročne takto prichádza štát o viac ako dve miliardy eur. V budúcnosti by mali vzniknúť špecializované daňové senáty. „Budú tam pôsobiť sudcovia, ktorí budú špecializovaní na daňové trestné činy a nebudú hlavne zaťažovaní inou agendou,“ povedal včera premiér Robert Fico. Zároveň potvrdil, že vláda už nechce ísť cestou zvyšovania daní, konkrétne DPH či priamych daní. Jedinou výnimkou je daň z luxusných nehnuteľností, ktorú sa vláda chystá zaviesť od nového roka. Kažimír zároveň doplnil, že jednou z oblastí, ktorej sa chce rezort venovať, je napríklad oblasť zrážkovej dane. „Pripravujeme legislatívu, ktorá sa bude venovať zrážkovým daniam v prípade firiem, ktoré posielajú peniaze do daňových rajov. V lete tohto roka budeme vedieť viac,“ dodal Kažimír.