Najnovšie nižšiu daň z príjmu pre firmy sľúbila SDKÚ, a to z peňazí zo zrušenia investičných stimulov. Práve na základe stimulov pritom v minulosti prišli automobilky na Slovensko, a nie do iných krajín, a zo Slovenska sa načas stal hospodársky tiger Európy.
V minulosti nižšie dane na palivá sľuboval aj Smer, ale prvá Ficova vláda napokon znížila len daň z nafty. Nesplnené zostali aj iné daňové prísľuby politikov. Napríklad Dzurindova strana ešte pred ôsmimi rokmi sľubovala, že do roku 2010 bude mať krajina sadzbu dane na úrovni 14 percent, aj keď na to pri zachovaní štátneho dlhu neboli peniaze. Aj aktuálny nápad zrušiť investičné stimuly a znížiť 23-percentnú daň z príjmu pre firmy je sporný.
Za 10 rokov práca pre 45-tisíc ľudí
Najviac cez stimuly pomohol štát firmám v roku 2006. Fabriky vtedy cez stimuly sľúbili vytvoriť 16-tisíc nových pracovných miest. Nárast stimulov v tom čase súvisel s príchodom automobilky Kia do Žiliny.
„Keby vláda neposkytovala v týchto rokoch daňové úľavy a kvázifinančnú pomoc týmto veľkým koncernom, nemali by sme v krajine automobilky, ktoré teraz odďaľujú slovenskú ekonomiku od recesie,“ hovorí ekonóm Vladimír Baláž zo SAV.
Za posledných desať rokov sa na Slovensku udelilo 128 investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,4 miliardy eur, na projekty, ktoré mali vytvoriť viac ako 45 000 pracovných miest. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30 000 eur.
„Vlády, ktorých bolo súčasťou SDKÚ v minulosti, nemali problém s poskytovaním investičných stimulov. Samozrejme, v ideálnom svete je zrušenie pomoci znížením daní pozitívnejšie, ale v reálnom svete sú investičné stimuly bežným nástrojom získavania zahraničných investorov,“ konštatuje ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.
Stimuly sa mali zrušiť za Radičovej
Podpredseda SDKÚ pre ekonomiku Ivan Štefanec tvrdí, že s postupným rušením stimulov pre veľké podniky bývalá vláda počítala. „Obdobie vlády Ivety Radičovej trvalo reálne jeden a štvrť roka, takže sa logicky nemohli naplniť všetky ciele. Dnešné naše návrhy vyplývajú z našich programových východísk z novembra 2012, ktoré sme aktualizovali ako jediná parlamentná strana aj po voľbách,“ dodáva Štefanec.
Minulý rok vláda poskytla pomoc vo výške približne 121 miliónov eur. Rok 2012 bol pritom z hľadiska poskytovania investičných stimulov kontroverzný, keďže po prvý raz v histórii boli stimuly pridelené na projekty, ktoré nevytvorili nové pracovné miesta, a to v prípade Samsungu Galanta a Mondi SCP Ružomberok. V liptovskom podniku pôsobí vplyvný podnikateľ Milan Fiľo. Vlani vzniklo cez stimuly iba 2 412 nových pracovných miest, čo predstavovalo náklady viac ako 50-tisíc eur na jedno takéto miesto. Zníženie stimulov o 121 miliónov eur by podľa ekonómov pomohlo znížiť daň z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod.
Kažimír dane teraz nezníži
Nižšia sadzba nemusí podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martina Vlachynského nutne znamenať výpadok v príjmoch. „Pretože pri nižšej sadzbe môže byť aktívnych viac podnikateľov. A ak bude, je možné ho vyrovnať škrtmi neefektívnych výdavkov, ako sú práve napríklad investičné stimuly, pripadne odstránením rozsiahleho plytvania, ktoré je prítomné v slovenskej štátnej správe,“ hovorí Vlachynský.
Ministerstvo financií tvrdí, že priestor na rušenie stimulov a ich nahradenie zníženou sadzbou dane pre firmy momentálne nie je. Hovorca rezortu Radko Kuruc poukazuje na to, že v niektorých krajinách experiment s rovnou daňou nevyšiel. „Maďarsko bolo poslednou krajinou, ktorá zaviedla rovnú daň, a to v roku 2011. Zavedenie rovnej dane znížilo príjmy rozpočtu krajiny a pred rokom Medzinárodný menový fond vo svojej správe odporučil Maďarsku, aby zmenilo rovnú daň,“ dopĺňa Kuruc.
Dane znižujú severania
Analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly si však nemyslí, že súčasná ekonomická situácia by mala byť pre zrušenie stimulov prekážkou, práve naopak. „Práve teraz je vhodný čas na zníženie daní a presmerovanie konsolidačného úsilia na výdavkovú stranu,“ hovorí Púchly.
Príkladom môže byť podľa neho Švédsko, ktoré sa rozhodlo pristúpiť k znižovaniu daní ako nástroju podpory ekonomiky. Tamojšia vláda od januára rozhodla o znížení sadzby dane z príjmu právnických osôb z 26,3 na 22 percent v snahe zlepšiť podmienky na investovanie a vznik pracovných miest. Podobný krok zvažuje napríklad aj Dánsko. Najnovšie aj fínska vláda chce znížiť sadzbu korporátnej dane na 20 zo súčasných 24,5 percenta, aby zmiernila dosahy plánovaných úsporných opatrení.
„Zníženie dane z príjmu by bol dobrý krok, ktorý by mal uľahčiť právnickým osobám podnikanie, ponechal im viac zisku a umožnil inovácie. No v čase prehlbujúcej sa krízy v eurozóne si to nemôže štát dovoliť. Podnikateľský subjekt, ktorý si nie je istý dopytom po jeho produktoch do budúcna, nebude mať najmä u nás záujem investovať a rozvíjať sa i napriek zníženej dani z príjmu,“ hodnotí zase šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Stimuly by mal riešiť Brusel
Argumentom na zachovanie investičných stimulov, založených najmä na daňovej úľave, je, že tieto investície sa zaplatia samy z daní odvedených v budúcnosti a štát zároveň ušetrí tým, že ubudne nezamestnaných. Názory na efektívnosť stimulov sa medzi ekonómami rôznia. „Stimuly, respektíve úľavy a rôzne dotácie by sa predovšetkým mali odstrániť až zakázať na úrovni celej EÚ. Inak hrozí, že štáty budú medzi sebou opätovne súťažiť pri poskytovaní štátnej pomoci investorom,“ tvrdí analytik ČSOB Marek Gábriš.