Rada pre rozpočtovú zodpovednosť namietala, že až 200 miliónov eur z plánovaných úspor sú rizikom, na čo upozorňovali aj analytici. Obce totiž historicky skôr zvyšovali štátny dlh, ako by ho pomáhali znižovať.
Po uplynutí prvého štvrťroku sa však ukazuje, že väčšina obcí šetrí. Vláda podľa informácií Pravdy rieši problém nižších príjmov niektorých miest. Možný celoročný výpadok oproti plánom je aktuálne do 100 miliónov eur a rezort financií trvá na tom, aby si ho dotknuté mestá vyriešili samy. Podľa politológa Tomáša Koziaka je možné, že jednofarebná vláda lepšie presadzuje ekonomické priority naprieč samosprávami, keďže Smer má prevahu aj v regiónoch. Obce šetria, aj keď o rok budú opäť voľby. Už túto jeseň budú aj župné voľby.
„Vzhľadom na to, že máme predvolebný rok, je to neštandardné počínanie si miest a obcí. Začína však prevládať sebadisciplína samospráv. Žiadny starosta ani primátor sa vám teraz nepustí do väčších investičných akcií a šafárenia s peniazmi, lebo niet už z čoho. Prišiel čas na napĺňanie pokladnice,“ tvrdí politológ Tomáš Koziak.
Obce sú pri šetrení optimistické, aj keď Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií pre krízu očakáva tohtoročný výpadok na daniach z príjmov fyzických osôb zatiaľ vo výške 87 miliónov eur. Časť z danej dane inkasujú práve samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska však nateraz deklaruje, že prvé mesiace tohto roka sa výber daní vyvíja podľa očakávaní.
„Nepotvrdzujú sa ani obavy, ktoré hovorili o tom, že samosprávy zhoršili hospodárenie štátu v minulom roku o približne 50 miliónov eur. Máme skôr pocit, že dôjde k opačnej situácii, a miestna územná samospráva prispeje pozitívne k celkovej bilancii verejných financií za rok 2012. Viac sa pravdepodobne šetrilo na kapitálových výdavkoch, o niečo vyššie boli aj ostatné vlastné príjmy obcí,“ hovorí výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Menej sa čistí aj svieti
Mestá a obce ešte na jeseň minulého roka podpísali so štátom memorandum, v ktorom sa zaviazali k 10-percentnému zníženiu kapitálových výdavkov a 5-percentnému zníženiu miezd. Šetrenie pociťujú aj občania.
Prednosta Mestského úradu v Dolnom Kubíne Vladimír Adamec tvrdí, že mesto voči záväzku znižovať svoje zadlženie pristúpilo od začiatku zodpovedne. Škrtanie však má aj svoje dôsledky. „Desaťpercentné šetrenie v kapitole tovary a služby sa dotklo aj kosenia, zametania, verejného osvetlenia či opravy miestnych komunikácií. Tieto služby sa nedajú vykonávať v menšom množstve bez toho, aby to občan nepocítil. Najmä ak je samospráva zaťažená úvermi z minulých rokov, tak ako Dolný Kubín,“ konštatuje Adamec.
Mesto takisto vlani prepúšťalo zamestnancov úradu, zmrazilo platy, ako aj obmedzilo investičné projekty na minimum. „Cieľom bolo dokončiť tie, ktoré samospráva začala pred niekoľkými rokmi. Nemalé prostriedky nás stoja a ešte budú stáť opravy, na ktoré sa v minulosti financie nenašli. Počas celého roka sme šetrili na kvetinovej, vianočnej a inej výzdobe a radšej uprednostnili udržiavanie poriadku a čistoty mesta. Znížili sme úverovú zaťaženosť mesta oproti roku 2011 o 10 percent, aj napriek napätej ekonomickej situácii uhrádzame všetky záväzky, ktoré sú rozpočtované,“ dopĺňa Adamec.
Niektoré mestá záväzky ešte viac rozložili. „Väčšie aktivity sú po rokovaniach s dodávateľmi platené na základe splátkových kalendárov na obdobie 2–3 roky, čím je rozpočet zaťažený menším objemom finančných prostriedkov,“ tvrdí zase hovorkyňa mesta Handlová Jana Paulínyová.
Šetriť sa malo začať skôr
Napríklad starosta obce Motyčky v okrese Banská Bystrica Maroš Lacko znižoval výdavky v minulom roku na vykurovanie priestorov budovy obecného úradu a tiež na verejné osvetlenie. Obci sa podarilo ušetriť približne 15 percent nákladov. „Ušetrené finančné prostriedky musíme minúť na zimnú údržbu, keďže sme podhorská obec a snehu u nás býva aj na rozdávanie. Dosiahnuť prebytkový rozpočet bude preto veľmi ťažké, lebo i keď sme si to teoreticky naplánovali, dlhá zima narúša optimistické vízie,“ tvrdí Lacko. V tomto roku zvýšili v obci dane za komunálny odpad.
„Iniciatíva vlády, aby šetrili aj samosprávy, je opodstatnená, ale zároveň si myslím, že mala už prísť skôr, mám na mysli už po príchode hospodárskej krízy v roku 2009. Len všetci to vtedy brali na ľahkú váhu a podceňovali sme túto situáciu, a teraz tieto opatrenia budú skutočne citeľné a veľmi bolestivé,“ hovorí Lacko.
Ministerstvo financií tvrdí, že si prípadné riziko pri samosprávach uvedomuje. Ako hlavný problém rozpočtu však vidí najmä zhoršujúcu sa situáciu v eurozóne. „Ale tak ako v minulom roku viaceré medzinárodné inštitúcie predpovedali deficit verejných financií viac ako 5 percent hrubého domáceho produktu, podľa predbežných údajov by deficit za minulý rok mal byť nižší ako 4,5 percenta. Aj v tomto roku urobíme kroky na to, aby Slovensko dosiahlo zlepšenie svojho hospodárenia, a dosiahlo tak deficit pod tri percentá HDP,“ povedal hovorca rezortu financií Radko Kuruc.